Milo a Lilo a domček na úteku

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIAVčera Milo a Lilo objavili podzemný sklad zatúlaných vecí a spoznali draka Štika. Našli prvú zo šiestich pečiatok, ktoré otvárajú cestu domov. Mapa ich teraz vedie do Mesta chodiacich domov. Nesú tam zvonček, ktorý Štik vyštikútal.

Milo zdvihol ruku, že zaklope. Lenže dvere pred ním utiekli. Aj s celým domom.

LILOTak toto bude dlhá návšteva.

Žltý domček v červených čižmách prebehol cez námestie a schoval sa za strom. Strecha mu trčala ponad konáre.

LILOVidíme ťa!

DOMČEKTo nie som ja. To je veľká hruška.

Lilo nazrel do hrnca so zvončekom. Na jeho boku bolo číslo jedenásť. Rovnaké číslo mal na dverách utekajúci domček.

MILOPriniesli sme ti zvonček!

Domček vykukol. Lilo vytiahol zvonček z hrnca.

CILILING!

Domček sa strhol a rozbehol sa znova. Tentoraz až na koniec ulice. Tam sa schoval za plot a zatiahol záclony.

LILOMožno nemá rád svoj zvonček.

MILOPoďme sa ho opýtať.

Kráčali pomaly. Zastali kúsok od plota. Milo nechal ruky pri tele.

MILONebudeme zvoniť. Môžeme tu chvíľu zostať?

Jedna záclona sa odhrnula.

DOMČEKAk budete hovoriť potichu.

LILOAj môj hrniec bude potichu.

Položil ho do trávy a zvonček prikryl vreckovkou.

MILOPrečo si utiekol?

DOMČEKKaždý na mňa zvoní. Niekto raz, niekto päťkrát. Vždy sa zľaknem, až mi poskočia škridly.

Jedna škridla sa mu ešte stále triasla na streche.

DOMČEKNávštevy mám rád. Len nechcem, aby ma zakaždým vyplašili.

LILOTak ti budeme písať listy. Aj keď budeme stáť pri dverách.

MILOAlebo najprv zamávame do okna. A ty nám povieš, či môžeme vojsť.

Domček trochu povytiahol záclony.

DOMČEKA keď práve odpočívam?

MILOPočkáme alebo prídeme neskôr.

DOMČEKAj keď už budete mať pripravený prst na zvonenie?

Lilo ukázal svoj prst a slávnostne ho schoval do vrecka.

LILOUž odpočíva tiež.

Domček navrhol skúšku. Milo s Lilom odstúpili k bránke. Štik si sadol medzi nich a chvostom prikryl hrniec, aby necinkal. Milo zamával. Domček zatiaľ neotvoril. Lilo už dvíhal ruku, ale potom ju spustil. Počkali. Za oknom bolo počuť šuchot. Domček si narovnal koberec, upravil záclony a zhlboka vydýchol komínom. Napokon otvoril dvere.

DOMČEKTeraz môžete. Mám aj kakao.

LILOMilo, funguje to! A ešte z toho bude kakao!

Vošli dnu. Domček ani raz neposkočil. Štik sa spokojne schúlil pri peci a Lilo položil zvonček na poličku. Milo napísal na papier: „Najprv mi zamávaj.“ Domček si ho zavesil vedľa dverí. Práve vtedy sa pri bránke zastavila poštárka s listom. Prečítala si papier a zamávala do okna. Domček jej otvoril.

DOMČEKDobrý deň. Dnes mi môžete dať list rovno do schránky.

Poštárka prikývla. Vhodila list, zamávala na rozlúčku a pokračovala ulicou. Domček zostal stáť na mieste.

LILOAni jedna utekajúca čižma!

DOMČEKA ani jedna roztrasená škridla.

Domček spokojne otvoril obe okenice. Teraz už vedel, že jeho nové pravidlo môže fungovať aj pri ďalšej návšteve.

DOMČEKĎakujem, že ste ma nenaháňali ďalej. Pri behaní sa mi vždy rozleje polievka.

Spod rohožky vytiahol zlatú pečiatku s obrázkom svetla. Našiel ju ráno pred domom. Milo ju vložil do mapy. Už mali dve.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEKeď sa niekomu niečo nepáči, pomôže opýtať sa, čo by mu bolo príjemnejšie.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAMapa otvorila zlaté dvere do lesa. Lilo cez ne vykročil. Jeho tieň však zostal sedieť na prahu.

LILOPoď. Ideme!

TIEŇTy možno. Ja už neurobím ani krok.

Lilo sa pozrel na svoje nohy. Prvýkrát v živote pri nich nemal tieň.