Milo a Lilo a dračia návšteva

V nedeľu ráno Milo zalieval záhradu na streche. V jednej debničke boli semienka od záhradníka. V starom džbáne bola Lilova fazuľa. A pri komíne spal Lilo. Na hlave mal hrniec.

MILOLilo.

LILOPolievku nechcem.

MILOPrečo spíš na streche? Lilo otvoril jedno oko.

LILOStrážim fazuľu.

MILOPred čím?

LILOPred tým, aby vyrástla bezo mňa. Nad strechou sa ozvalo trepotanie.

FUF-FUF-FUF! Potom zadunelo:

BÁÁÁC! Celá knižnica sa zatriasla. Lilo vyskočil. Hrniec mu spadol cez oči.

LILOFazuľa vyrástla!

MILOFazuľa nelieta. Spoza komína vykukla malá zelená hlava.

ČUDOPíp!

Čudo sa rozbehlo k nim. Skočilo Lilovi do náručia. Potom Milovi na plece. A oblizlo mu nos.

SLIZ!

MILOAj ty si mi chýbal. Lilo vyvalil oči.

LILOTy si to povedal!

MILONepovedal.

LILOPovedal!

MILOPotichu. Strechu zatienilo obrovské krídlo. Na susednom dvore opatrne pristála dračia mama. Bola taká veľká, že chvostom siahala cez celý múr.

DRAČIA MAMAGrrrr.

LILODobrý deň!

MILOA ďakujeme, že ste nepristáli na knižnici. Dračia mama pozrela na starú strechu. Potom na svoje laby. A prikývla.

Čudo si všimlo debničky. Oňuchalo zeminu.

ČUDOPíp?

LILOTo je naša záhrada. Čudo nadšene vyskočilo do debničky.

MILO A LILONIE!

FŇUK! Zemina vyletela na všetky strany. Čudo pristálo uprostred prázdnej debničky. Na hlave malo kvetinovú ceduľku.

ČUDOPíp.

MILOVýborne. Záhrada sa presťahovala na strechu. Lilo začal naberať zeminu späť. Čudo mu chcelo pomôcť. Pazúrikmi vyhĺbilo jamku. Potom ďalšiu. A ešte jednu.

LILOPozri, Milo! Vie robiť jamky!

MILOLen nech nekýcha. Čudo sa nadýchlo.

MILOČudo, nie.

ČUDOHaaa...

LILOVodu!

ČUDOHAPČÍ!

FŇUK! Malý plamienok trafil suchý prútik. Začal dymiť. Milo ho rýchlo polial.

PŠŠŠŠ!

MILOPamätám si, prečo draci nebývajú v knižnici. Čudo sklopilo hlavu.

ČUDOPíííp.

Lilo si k nemu kľakol.

LILOChce pomôcť.

MILOViem. Ale oheň a suché prútiky nie sú dobrá dvojica. Milo sa rozhliadol. Pri komíne stála kovová nádrž s dažďovou vodou. Voda bola studená. Veľmi studená.

MILOMám nápad.

LILOTy?

MILOÁno, ja.

LILODobrodružný?

MILOBezpečný. Lilo sa trochu sklamane zatváril. Milo ukázal na dračiu mamu a potom na nádrž.

MILOMohli by ste vodu trošku zohriať? Dračia mama sa nadýchla. Milo rýchlo ustúpil.

DRAČIA MAMAFÚÚÚÚ! Spod jej nosa vyšiel teplý dym. Kovová nádrž sa príjemne zohriala. Ani horúca. Ani studená. Presne akurát.

LILODračia kanvica!

MILONehovor jej tak. Dračia mama prižmúrila oči.

LILOVeľmi vznešená dračia kanvica.

Každý dostal úlohu. Čudo robilo do zeme malé jamky. Lilo do nich vracal semienka. Milo ich zakrýval zeminou. A dračia mama zohrievala vodu. Keď bolo hotovo, všetko jemne poliali. Čudo sa hrdo rozhliadlo.

ČUDOPíp! Vtom Lilo zalapal po dychu. Zo starého džbána vykúkal maličký zelený lístok.

LILOFAZUĽA!

MILOVyrástla.

LILOČakala na Čudo!

MILOAlebo potrebovala štyri dni. Čudo k lístku priblížilo ňufák.

MILONekýchaj. Čudo zadržalo dych. Jemne lístok oňuchalo. A spokojne zapípalo.

A tak Milo a Lilo zistili, že pomáhať neznamená, že všetci musia robiť to isté. Niekto vie kopať jamky. Niekto sadiť. Niekto plánovať. A niekto dokáže zohriať celú nádrž jediným vydýchnutím. Keď si každý nájde správnu úlohu, dokážu spolu viac. Večer sa dračia mama chystala odletieť. Čudo však zmizlo. Hľadali za komínom. V debničkách. Aj pod schodmi. Napokon ho našli v kúpeľni. Ležalo vo vani pod dekou.

ČUDOPíp.

LILOChce tu prespať. Milo si povzdychol.

MILOJednu noc.

LILOVedelo, že povieš áno.

MILOJa som povedal jednu noc. Čudo urobilo veľké oči.

ČUDOPíííp. Milo sa otočil ku skrinke s jedlom.

MILOA všetky keksíky idú ku mne.

LILOPrečo?

MILOPoznám vás.

ČUDOPíp!