Milo a Lilo a slávnosť siedmich svetiel

V nedeľu večer kráčali Milo a Lilo k starému veternému mlynu. Milo niesol lampáš. Lilo niesol Milov hrniec.

MILOPozvánka hovorila lampáš.

LILOToto je lampáš bez svetla.

MILOTo je hrniec.

LILOVeľmi bezpečný lampáš. Pri mlyne už čakali záhradník, Brčko, Čmárik, korytnačka, obláčik Vločka a dokonca aj Čudo s dračou mamou. Uprostred lúky stálo sedem prázdnych podstavcov.

Záhradník vysvetlil pravidlo slávnosti.

ZÁHRADNÍKKaždé svetlo potrebuje spomienku na niečo, čo sme sa naučili. Na prvý podstavec položili mosadzný zvonček.

MILOPripomína nám, že zvláštnu stopu treba najprv preskúmať. Rozsvietil sa prvý lampáš. Brčko položil na druhý podstavec svoju mapu.

VTÁKVeľká cesta sa začína jedným malým krokom. Rozsvietil sa druhý. Korytnačka priniesla zrkadielko z jazera.

LILOStrach nie je istý zajtrajšok. Tretie svetlo zažiarilo. Vločka nechala na štvrtom podstavci jedinú snehovú vločku, ktorá sa neroztopila. Čmárik nakreslil na piaty podstavec otvorené dvere. Do šiesteho lampáša vletel chichotík a spokojne sa zasmial. Zostával siedmy.

LILOČo doň dáme?

MILONiečo z dneška. To ešte len musíme zistiť.

Vtom sa lopatky mlyna prudko roztočili.

VÚÚÚÚŠ! Silný vietor preletel lúkou. Prvý lampáš zhasol. Potom druhý. Tretí, štvrtý, piaty aj šiesty. Všetci sa rozbehli za svojimi svetlami. Lilo prikrýval lampáš hrncom, ale tým ho zhasol ešte viac. Čudo chcelo pomôcť ohňom.

MILOJemne! Čudo fúklo príliš silno a lampáš sa odkotúľal.

ČUDOPíííp.

MILONevadí. Skúsime to spolu. Milo postavil lampáše do kruhu tesne k sebe. Záhradník a Čmárik okolo nich natiahli plachtu. Dračia mama ju podržala krídlami. Korytnačka zaťažila jeden roh, Lilo druhý svojím hrncom. Vločka stíšila vietor chladným závanom. Brčko preniesol maličký plamienok od jedného knôtu k druhému. Čudo opatrne vydýchlo.

ČUDOFúú. Všetkých šesť lampášov znova zažiarilo.

Siedmy podstavec sa rozsvietil sám. Objavil sa na ňom nový lampáš – poskladaný zo siedmich malých skielok rôznych farieb.

ZÁHRADNÍKTo je dnešná spomienka.

LILOŽe hrniec je užitočný?

MILOŽe jeden plamienok je krehký. Ale keď ho chránime spolu, vietor ho nevezme. Všetci si sadli do trávy. Sedem svetiel žiarilo až do rána. Keď sa vracali domov, Lilo niesol siedmy lampáš. Pri polici číslo trinásť začal jeho plameň svietiť namodro. Vtáčiky stíchli. Spoza kníh sa ozval tichý šum vĺn.

ŠŠŠŠ... ŠPLIECH...

LILOMilo? Máme v knižnici more? Z lampáša sa ozval šepot:

HLASV pondelok otvor trinástu policu. Milo sa pozrel na Lila.

MILOAni sa jej nedotýkaj do rána.

LILOKoľko minút trvá ráno?

ROZPRÁVAČ – POUČENIEJeden plamienok ľahko zhasne, ale priatelia ho dokážu ochrániť. Keď každý pridá to, čo vie, spoločne zvládnu aj silný vietor.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRANaozaj sa za policou číslo trinásť ukrýva more? V ďalšom príbehu Milo a Lilo otvoria tajný priechod – a z knižnice vypláva papierová loď s ich menami na plachte.