Milo a Lilo a more za policou číslo trinásť

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIAMinulý týždeň Milo a Lilo rozsvietili sedem lampášov a zistili, že aj slabý plamienok sa dá ochrániť, keď všetci pomáhajú. Keď sa vrátili domov, za policou číslo trinásť zašumeli vlny. Modrý lampáš im prikázal, aby policu otvorili v pondelok. A Lilo sa jej do rána nemal ani dotknúť.

V pondelok ráno sedel Lilo pred policou číslo trinásť. Na hlave mal Milov hrniec. V ruke držal lyžicu.

MILOPrečo máš lyžicu?

LILOKeby za policou bola polievka.

MILOVčera si tvrdil, že je tam more.

LILOVeľká polievka. Milo položil modrý lampáš na stôl. Jeho plameň sa naklonil k polici ako malý prst.

HLAS Z LAMPÁŠAOtvorte trinástu policu.

LILOPočul si. Lampáš rozhodol.

MILONajprv dáme knihy bezpečne dole. Lilo potiahol prvú knihu.

ŠPĽACH! Z medzery vyšplechla voda a trafila ho rovno do tváre.

LILOSlaná.

MILONemusel si ju ochutnať.

LILOAko inak zistíme, či je to polievka?

Knihu po knihe ukladali na stôl. Za každou bolo viac modrého svetla. Keď odložili poslednú, zadná stena police zmizla. Namiesto nej sa pred nimi rozprestieralo more. Skutočné more. Vlny sa hojdali od jednej strany police k druhej. Na oblohe visel mesiac, hoci v knižnici bolo ráno. Vo vzduchu krúžili papierové čajky a kričali:

PAPIEROVÉ ČAJKYČítaj! Čítaj! Čítaj!

LILOMáme v polici noc.

MILOA more.

LILOTakže dve veci, ktoré tam nepatria. Z diaľky priplávala malá loďka poskladaná z papiera. Na plachte mala veľkými modrými písmenami napísané: MILO A LILO. Loďka zastala presne pri okraji police.

LILOJe pre nás!

MILOAle nevieme, kto ju poslal. Z lode sa ozvalo slušné zakašľanie.

LOĎKAEhm. Poslala som sa sama. Milo aj Lilo cúvli.

LILOLoď rozpráva!

LOĎKAA ty nosíš hrniec. Každý máme niečo.

LILOMne sa páči. Loďka sa predstavila ako Bodka. Priplávala z Mora nedopovedaných príbehov.

BODKAPotrebujem vás odviezť k Majáku poslednej bodky. Jeho svetlo slabne. Ak zhasne, žiadny príbeh na našom mori sa už neskončí.

LILOTo znamená, že by každý príbeh pokračoval navždy?

BODKAÁno. Rytier by stále liezol na tú istú horu. Kuchár by stále miešal tú istú kašu. A jeden kráľ by si už tristo rokov obúval ľavú ponožku.

MILOČo pravá?

BODKAK tej časti sa ešte nedostal.

Milo si prečítal odkaz priviazaný k sťažňu. „Prineste odvahu, rozum a niečo, čo sa dá použiť úplne nesprávne.“ Milo sa pomaly pozrel na hrniec.

LILOVedeli, že prídeme.

MILONa more bez prípravy nejdeme. Zbalil lano, lampáš, deku, fľašu vody a chlieb. Lilo zbalil lyžicu, tri ponožky, prázdnu škatuľu a žltý gombík.

MILONačo je gombík?

LILONeviem. Preto ho budeme určite potrebovať.

MILOA prázdna škatuľa?

LILODo nej dáme to, čo nájdeme.

MILOČo nájdeme?

LILOZatiaľ nič. Preto je prázdna. Milo si povzdychol a nastúpil. Loďka sa pod ním prehla.

BODKAJeden po druhom, prosím. Som dobrodružná loď, nie sťahovací voz. Lilo nastúpil za ním. Hrniec si nechal na hlave.

MILOTen si mohol nechať doma.

LILOJe to námornícka prilba.

BODKANa mori sa tomu hovorí vedro.

LILOTak vidíš. Som pripravený.

Bodka rozvinula plachtu. Papierové čajky zamávali krídlami a loďka vyplávala z police. Len čo prešli cez modrý okraj, knižnica za nimi vyzerala ako malé osvetlené okno uprostred oblohy. Lilo sa nahol cez bok.

MILONenakláňaj sa.

LILOPozerám, či sú pod nami písmená. Pod hladinou naozaj plávali slová. KŔDEĽ slova „ryba“ sa mihol okolo lode. Za ním sa lenivo vlieklo dlhé slovo „chobotnica“. Z vody vyskočilo malé „žblnk“.

ŽBLNK! Pristálo Lilovi v hrnci.

LILOChytil som zvuk!

MILOVylej ho späť. Lilo obrátil hrniec. Slovo „žblnk“ skočilo do vody a ešte raz zažblnklo. Bodka sa zasmiala tak, až jej zašušťali rohy.

BODKAMaják je za tromi ostrovmi. Ak vietor vydrží, budeme tam v nedeľu.

MILOV nedeľu? Nemôžeme ísť rýchlejšie?

BODKANa tomto mori sa cesta skracuje iba tým, že dokončíte to, čo vám príde do cesty.

LILOTak dokončíme obed. Vytiahol chlieb.

MILOTo sa nepočíta.

LILOPočíta sa každá omrvinka. Lilo jednu omrvinku pustil cez palubu. Okamžite k nej priplávalo slovo „ryba“ a zjedlo ju. Potom prišlo druhé. A tretie. O chvíľu za nimi plával celý húf slov „ryba“.

MILONekŕm ich.

LILOSú hladné.

BODKANie sú hladné. Sú zvedavé. Lilo zdvihol chlieb. Všetky slová naraz vyskočili z vody.

RYBYRYBA! RYBA! RYBA! Jedna pristála v lodi a začala sa metať pri Milových topánkach.

MILOVráť ju do vody! Lilo ju chytil. Slovo sa mu rozdelilo v rukách na „RY“ a „BA“.

LILOPokazila sa.

BODKARýchlo ich spoj! Lilo priložil obe polovice k sebe. „RYBA“ sa zablysla, skočila cez bok a odplávala za ostatnými.

MILOOdteraz obedujeme uprostred lode.

LILOTo bolo uprostred.

MILOOdteraz obeduješ pod dohľadom.

LILOTo robím odjakživa.

Za prvým oblakom začal fúkať silnejší vietor. Vlny špliechali o papierový bok. Najprv sa objavila malá mokrá bodka. Potom druhá. Potom celá čiara. Bodka stíchla.

MILOČo sa deje?

BODKANič.

LILOTvoj ľavý roh je mokrý.

BODKATo je módny tieň. Ďalšia vlna sa prevalila cez bok.

ŠĽAP! ČĽUP! Papier na dne stmavol.

MILOTy premokáš.

BODKASom papierová loď. To občas robíme.

LILOTy sa bojíš vody? Bodka dlho neodpovedala. Potom sa jej plachta zachvela.

BODKASom loď. Lode sa vody neboja.

MILOPapierové možno áno. Pred nimi sa zdvihla vlna vysoká ako strecha knižnice. Lilo si stiahol hrniec z hlavy.

LILOMám vedro!

MILOTeraz je naozaj užitočné.

BODKAAk sa rozmočím, cesta sa skončí skôr, než sa začne! Obrovská vlna sa zlomila priamo nad nimi.

ŠŠŠŠŠŠ—

A v tej chvíli Milo pochopil, že prvý problém ich výpravy nebude nájsť maják. Bude ním udržať ich loď nad vodou.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEMilo a Lilo dnes zistili, že odvaha neznamená nastúpiť bez rozmýšľania do každého dobrodružstva. Odvaha je aj pripraviť sa, dávať pozor a všimnúť si problém skôr, než narastie na obrovskú vlnu.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAPodarí sa Milovi a Lilovi zachrániť papierovú Bodku? A prizná loďka, prečo sa bojí vody? Zajtra ich čaká dážď, krab s kufrom plným gombíkov a prvá naozaj mokrá skúška. Ak sa vám dobrodružstvá Mila a Lila páčia, odporučte ich aj kamarátom. Možno práve s nimi dopláva tento príbeh až k poslednej bodke.