Milo a Lilo a Ostrov stratených koncov

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIAVčera Milo, Lilo a papierová loď Bodka prešli Hmlou pomiešaných slov. Pomohlo im, keď namiesto hádania používali jednoduché znamenia a overovali si, či si správne rozumejú. Za hmlou našli Ostrov stratených koncov, polovicu mapy a rytiera, ktorý so sliepkou a tromi tortami stále opakoval tú istú scénu.

Rytier vybehol spoza rohu. Za ním sliepka. Za sliepkou vozík s tromi tortami.

RYTIERPozor! Už zase začínam! Vozík nadskočil na kameni. Prvá torta vyletela do vzduchu. Lilo otvoril ústa.

MILOAni na to nemysli. Torta zmizla tesne pred dopadom. Rytier, sliepka aj vozík sa zablysli a ocitli sa znovu za rohom. O sekundu vybehli znova.

RYTIERPozor! Už zase začínam!

LILOTá torta sa nikdy nedostane ku koncu.

MILONikto z nich. Mužík v polovičnom kabáte sa predstavil ako Pán Dopoviedka, správca ostrova.

PÁN DOPOVIEDKAKeď Maják poslednej bodky zoslabol, konce sa začali strácať. Najprv z viet. Potom z ciest, striech a napokon z príbehov.

LILOA z kabáta.

PÁN DOPOVIEDKANie. Ten som kúpil vo výpredaji.

Pán Dopoviedka im ukázal tri zlaté prázdne bodky na polovici mapy.

PÁN DOPOVIEDKAMapa ukáže cestu ďalej, keď dokončíte tri zaseknuté príbehy.

LILOZačneme tortou. Postavili sa rytierovi do cesty. Milo držal lano. Lilo držal tanier.

MILONačo je tanier?

LILONa bezpečnosť torty. Rytier vybehol spoza rohu.

RYTIERPozor! Už zase—

MILOStoj! Milo natiahol lano pred vozík. Rytier ho preskočil. Sliepka ho podbehla. Vozík sa oň zachytil, otočil sa a všetky tri torty vyleteli priamo na Lila.

PĽASK! PĽASK! PĽASK! Lilo stál s tortou na hlave, na hrudi aj v hrnci.

LILOZachránil som ich.

MILOJednu si mal zachytiť na tanier. Lilo sa pozrel na čistý tanier v ruke.

LILOTen som chránil. Sliepka zobla čerešničku z jeho pleca. Rytier prvýkrát zastal.

RYTIERTorty boli pre narodeniny kráľovej sliepky. Vždy som sa ich snažil odviezť príliš rýchlo.

MILOTak ich tentoraz odnesieme pomaly. Zložili zvyšky torty do hrnca, na tanier a na vozík. Sliepka si sadla na najvyššiu tortu ako kráľovná. Keď dorazili ku kurníku, zakikiríkala. Na mape sa rozsvietila prvá zlatá bodka.

LILOKoniec: tortu zjedla sliepka.

MILOČasť torty si zjedol ty.

LILOPomáhal som príbehu.

Druhý zaseknutý príbeh našli pri moste. Na jednej strane stála obryňa s maličkým dáždnikom. Na druhej strane stála myška s obrovským dáždnikom.

OBRYŇAVymeníme si dáždniky?

MYŠKAVymeníme. Obe vykročili. Keď prišli do stredu mosta, veľký dáždnik sa zasekol medzi zábradliami. Zablyslo sa a obidve boli znovu na začiatku.

OBRYŇAVymeníme si dáždniky?

MYŠKAVymeníme.

LILOMusia ísť rýchlejšie.

MILOTo bol tvoj nápad pri tortách.

LILOA mali sme tortu. Milo si prezrel most. Bol úzky, no pod ním tiekol pokojný potok.

MILONemusia sa stretnúť v strede. Priviazali malý dáždnik na lano. Obryňa ho spustila z jednej strany. Myška na druhom brehu priviazala veľký dáždnik a vytiahla si malý. Obryňa potom vytiahla veľký.

MYŠKAĎakujem!

OBRYŇAAj ja! Na mape sa rozsvietila druhá bodka. Lilo otvoril svoj dáždnik. Bol úplne malý.

MILOOdkiaľ ho máš?

LILOZo zásob.

MILOŽiadny dáždnik si nebalil.

LILOPreto je taký prekvapený. Obryňa si otvorila veľký dáždnik. Zakryl polovicu námestia a všetkých ochránil pred krátkym dažďom. Myška si otvorila malý. Bol presne nad jej hlavou.

MYŠKAKonečne vidím, kam idem.

OBRYŇAA ja mám konečne suché obe uši. Lilo otvoril svoj prekvapený dáždnik. Zakryl mu iba nos.

MILOTen je na čo?

LILONa suché kýchanie. Práve vtedy mu po čele stiekla kvapka a zastala na špičke nosa.

LILOFunguje. Obryňa im poďakovala a darovala im kúsok pevného špagátu. Myška pridala maličký zvonček.

MYŠKAKeď niekoho nevidíte, zazvoňte. Odpovie vám.

LILOA keď neodpovie?

MYŠKAZazvoňte ešte raz.

MILOA potom ho choďte hľadať.

LILOVidíš? Už máme tri možnosti.

Tretí príbeh bol najčudnejší. Na námestí sedel drak a čítal kuchársku knihu. Pred ním stál stôl s misou cesta.

DRAK„Nakoniec koláč pečte, kým nebude—“ Strana sa končila. Drak sa nadýchol, ale nevedel, ako dlho má fúkať oheň. Zablyslo sa a cesto bolo opäť surové.

DRAK„Nakoniec koláč pečte, kým nebude—“

LILOZjedený!

MILOUpečený.

DRAKAle ako zistím, že je upečený? Milo ovoniaval cesto. Lilo doň pichol lyžicou.

MILONajprv ho musíme piecť pomaly a kontrolovať. Drak fúkol maličký plamienok.

DRAKTakto?

LILOTrochu viac. Drak fúkol silnejšie. Lilov malý dáždnik sa v horúčave obrátil naruby.

LILOTrochu menej. Milo počítal. Po chvíli zapichol do koláča čistú drevenú paličku. Vyšla suchá.

MILOHotovo. Drak dopísal na koniec receptu: „...kým nebude voňavý, zlatý a upečený.“ Koláč sa zablysol a zostal hotový. Na mape zažiarila tretia bodka.

LILOTeraz ho musíme dokončiť ešte jedenkrát.

MILOAko? Lilo si odhryzol.

LILOTakto.

Tri zlaté bodky sa spojili. Na mape sa objavil obrázok kompasovej ručičky. Pán Dopoviedka otvoril nedokončenú truhlicu. Chýbalo jej veko, takže ju vlastne nemusel otvárať. Vo vnútri ležala modrá ručička. Milo ju položil na mapu. Ručička sa roztočila a zastala smerom k moru.

PÁN DOPOVIEDKAUkáže vám druhú polovicu mapy.

LILOČo je tam, kde ukazuje? Pán Dopoviedka priložil ďalekohľad k očiam. Bol bez poslednej časti, takže musel žmúriť.

PÁN DOPOVIEDKAVeľká modrá veľryba. Z mora sa ozvalo mohutné:

FÚÚÚÚÚÚ! Nad hladinu vyletel gejzír vody. V ňom sa na okamih zablysli stovky papierových strán.

MILO„Veľké brucho ukrýva tisíc—“

LILOTisíc kníh! Kompasová ručička ukazovala priamo do otvorených úst veľryby.

BODKAProsím, povedzte, že nemusím vplávať dnu. Veľryba zívla. V jej ústach sa rozsvietil rad knižničných lámp.

LILONemusíš.

BODKANaozaj?

LILOMôžeme sa tam nechať kýchnuť.

MILOTo vôbec nie je lepšie.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEMilo a Lilo dnes zistili, že dokončiť vec neznamená urobiť ju čo najrýchlejšie. Niekedy treba spomaliť, zmeniť cestu alebo si overiť, čo ešte chýba. Dobrý koniec nevznikne náhodou. Vyrastie z pozornosti a trpezlivosti.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAČaká v bruchu veľryby naozaj tisíc kníh? Kto rozsvietil lampy medzi jej zubami? Zajtra Milo, Lilo a Bodka vstúpia do najväčšej a najživšej knižnice, akú kedy videli. Ak sa vám Milo a Lilo páčia, odporučte ich ďalej. Každý nový poslucháč je ako dobrá posledná veta – vďaka nemu je príbeh úplnejší.