Milo a Lilo a veľryba s knižnicou v bruchu

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIAVčera Milo a Lilo pomohli dokončiť tri zaseknuté príbehy na Ostrove stratených koncov. Za odmenu získali kompasovú ručičku, ktorá ukázala k druhej polovici mapy. Tá sa však skrývala vo veľrybe – a v jej otvorených ústach svietili lampy ako v obrovskej knižnici.

Bodka sa hojdala pred otvorenými ústami veľryby.

BODKANemám rada vodu. Hmla mieša slová. A teraz mám vplávať do zvieraťa.

LILOKaždý deň niečo nové.

MILONajprv zistíme, či je to bezpečné. Z veľrybích úst vyletel malý papierik. Milo ho chytil. Stálo na ňom: „KNIŽNICA OTVORENÁ. VSTUP LEN S ČISTÝMI TOPÁNKAMI.“ Lilo sa pozrel na svoje mokré topánky.

LILOMôžem vstúpiť bez nich.

MILONie. Vzápätí z úst vyletel druhý papierik. „PRE LILA: AJ S TOPÁNKAMI.“

LILOPoznajú ma.

MILOTo ma znepokojuje. Veľryba otvorila ústa ešte širšie. Bodka sa zhlboka nadýchla, hoci lode obyčajne nedýchajú.

BODKADobre. Ale ak zavrie ústa, kričte.

LILOČo?

BODKAČokoľvek hlasné.

LILOPALACINKA!

BODKAEšte ich nezavrela.

Vplávali dnu. Za zubami bolo prístavné mólo. Po oboch stranách sa dvíhali police plné kníh. Rebríky sa samy posúvali, lampy viseli na veľrybích kostiach a pri pulte sedela chobotnica v okuliaroch. Každé jej chápadlo robilo niečo iné. Jedno pečiatkovalo knihy. Druhé ich utieralo. Tretie písalo zoznam. Štvrté jedlo sušienku. Piate bralo štvrtému omrvinky.

CHOBOTNICAVitajte v Knižnici pani Belany. Ja som knihovníčka Osemručka.

LILOMáte osem rúk?

OSEMručkaSedem. Ôsma má obednú prestávku. Spod stola zamávalo chápadlo so sendvičom.

MILOHľadáme druhú polovicu tejto mapy. Osemručka si ju prezrela tromi chápadlami naraz.

OSEMručkaOddelenie máp, regál dvesto, žalúdočná chodba vľavo.

LILOŽalúdočná?

OSEMručkaSme vo veľrybe. Niektoré názvy sa nedajú prikrášliť.

Kráčali medzi policami. Podlaha sa jemne hojdala pri každom nádychu veľryby. Lilo vytiahol knihu s názvom „Ako vycvičiť neposlušný klobúk“. Klobúk z obálky vyskočil a sadol si Milovi na hlavu.

MILODaj ho dole.

LILOOn si vybral teba. Milo klobúk stiahol. Ten mu okamžite vyskočil späť.

MILOLilo.

LILOJa som iba otvoril knihu. Klobúk má vlastný názor. Osemručka priplávala na malom vozíku a knihu zaklapla. Klobúk vcuclo dnu.

OSEMručkaKnihy sa tu neotvárajú bez čitateľského preukazu.

LILOKde ho dostanem?

OSEMručkaPo prečítaní pravidiel. Ukázala na knihu hrubú ako Milov hrniec.

LILONechám si to na neskôr. O pár políc ďalej sa ozvalo tiché: „Pšššt!“ Lilo sa obzrel.

LILOKto to bol?

HLASPšššt! Za knihami sa schovával malý slovník. Vykúkal iba chrbátom.

MILOMožno chce, aby sme boli ticho.

LILOAle prečo to hovorí tak hlasno? Slovník vyskočil z police, otvoril sa a ukázal heslo „TICHO“. Pod ním bolo dopísané: „Niečo, čo Lilo vydrží približne tri vety.“

LILOTo nie je pravda. Milo zdvihol jeden prst. Lilo si zakryl ústa. Prešli popri jednej polici. Druhej. Tretej. Potom Lilo zašepkal:

LILOBoli to tri police. To sa ráta viac. Slovník rýchlo otočil list a dopísal: „Alebo tri police.“

MILOTáto knižnica sa učí prirýchlo. Osemručka slovník vrátila na miesto a pripútala ho záložkou.

OSEMručkaOd minulého týždňa dopĺňa príklady bez povolenia.

LILOMôže doplniť „hrniec: spoločenský klobúk“?

MILO A OSEMručkaNie.

Pri regáli dvesto našli muža s bielou bradou. Sedel na rebríku a držal odtrhnutú polovicu mapy.

MUŽMilo a Lilo! Konečne. Bol to Kapitán Bodko, strážca Majáka poslednej bodky.

KAPITÁN BODKOBúrka ma zhodila z majáka. Belana ma zachránila, ale odvtedy má v nose Stranu posledných bodiek. Kým ju nevyberieme, stále kýcha a nemôže nás odviezť späť.

MILOPrečo je tá strana dôležitá?

KAPITÁN BODKOJe na nej veta, ktorá rozsvieti maják. Bez nej svetlo zhasne v nedeľu o polnoci.

LILOTak ju vytiahneme.

KAPITÁN BODKOSkúšali sme. Keď Belana cíti šteklenie, nadýchne sa. Celá knižnica sa naklonila dozadu.

OSEMručkaPráve teraz!

VŠETCIDržte sa!

HAAAAAAA—PŠÍÍÍÍK! Vzduch vyrazil chodbou. Knihy zostali pripútané, ale Lilo odletel. Milo ho chytil za kabát. Kapitán Bodko chytil Mila. Osemručka chytila kapitána štyrmi chápadlami a jedným stále držala pečiatku.

LILOPrečo stále pečiatkujete?

OSEMručkaVýpožičná lehota nepočká!

Milo vymyslel plán. Keď sa Belana nadýchne, nesmú ťahať proti vzduchu. Musia použiť jeho silu. Priviazali lano o stĺp. Na druhý koniec dali Lilov hrniec.

MILOHrniec poletí prúdom vzduchu k nosu. Strana sa zachytí o jeho rúčku.

LILOVedelo sa, že je to záchranný hrniec.

MILONikto to nevedel.

LILOHrniec áno. Belana sa znova nadýchla. Hrniec vyletel chodbou.

FÍÍÍÍÍ! Na okamih zmizol v tme. Potom sa ozvalo:

KLANG! Lano sa naplo. Milo, Lilo, kapitán a šesť Osemručkiných chápadiel potiahli.

OSEMručkaSiedme je stále na prestávke! Spod stola sa ozvalo:

ÔSME CHÁPADLOUž končím sendvič! Potiahli ešte raz. Z chodby vyletel hrniec. Na rúčke mal omotanú veľkú striebornú stranu. Belana kýchla naposledy.

PŠIK! Tentoraz iba jemne. Z políc spadli tri záložky a jedna veľmi prekvapená ponožka.

LILOMoja!

MILOAko sa dostala až sem?

LILOChcela čítať.

Kapitán Bodko spojil obe polovice mapy strieborným cvokom. Ukázala cestu k majáku. Potom rozvinul Stranu posledných bodiek. Všetci stíchli. Strana bola prázdna.

KAPITÁN BODKOMorská voda vymyla atrament.

MILODá sa veta napísať znova?

KAPITÁN BODKOIba mesačným atramentom. Ten žiari aj v najväčšej búrke. Osemručka vytiahla pozvánku v tvare mušle.

OSEMručkaDnes večer majú mesačné medúzy bál. Kráľovná Perleť vraj daruje jednu kvapku atramentu tomu, kto prinesie niečo, čo sa nedá zabaliť, odvážiť ani schovať do vrecka.

LILOMám prázdnu škatuľu.

MILOTo je opak toho, čo potrebujeme.

LILOMôžeme do nej dať niečo, čo sa tam nedá dať. Kapitán Bodko sa naňho pozrel.

KAPITÁN BODKOZvláštne, ale možno nie úplne zbytočné.

MILONehovorte mu to príliš často. Belana otočila svoje obrovské telo smerom k svetlu mesačných medúz. Celá knižnica sa naklonila. Z diaľky sa ozvala hudba, ktorá znela ako cinkanie pohárov pod vodou.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEMilo a Lilo dnes zistili, že veľký problém nemusíme premáhať väčšou silou. Keď pochopíme, ako problém funguje, môžeme jeho silu obrátiť správnym smerom. Rozum niekedy zdvihne viac než všetky ruky – dokonca aj keď ich má niekto osem.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAČo sa nedá zabaliť, odvážiť ani schovať do vrecka? Podarí sa Milovi a Lilovi získať mesačný atrament na bále pod hladinou? Zajtra ich čaká tanec, veľmi prísna kráľovná a Lilo v hrnci namiesto spoločenského klobúka. Ak sa vám Milo a Lilo páčia, odporučte ich ďalej. Možno niekomu rozsvietia deň presne tak, ako sa naši hrdinovia pokúsia rozsvietiť maják.