Milo a Lilo a Maják poslednej bodky

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIACelý týždeň Milo a Lilo putovali cez More nedopovedaných príbehov. Zachránili papierovú loď Bodku, prešli hmlou pomiešaných slov, dokončili tri zaseknuté príbehy, našli kapitána Bodka vo veľrybej knižnici a od mesačných medúz získali atrament. Teraz majú vetu, ktorá môže rozsvietiť Maják poslednej bodky. K majáku sa však rúti Búrka bez konca.

Veľryba Belana plávala tak rýchlo, až sa knihy v jej bruchu nakláňali na policiach. Osemručka ich držala všetkými ôsmimi chápadlami. Áno, aj to s obednou prestávkou už pracovalo.

OSEMručkaAtlas naľavo! Rozprávky napravo! Kto dal kuchársku knihu medzi morské príšery?

LILOMožno varí morské príšery.

MILOTeraz nie, Lilo! Kapitán Bodko sledoval mapu. Stranu s mesačnou vetou držal pod kabátom, aby zostala suchá.

KAPITÁN BODKOMaják je za posledným útesom! Belana vyplávala na hladinu.

FÚÚÚÚÚ! Pred nimi sa na čiernej skale dvíhal vysoký maják. Jeho svetlo iba slabo blikalo. Raz. Dvakrát. Potom nič. Za ním rástla stena búrky. V oblakoch sa krútili nedokončené vety: „A potom sa stalo—“ „Za dverami bolo—“ „Najväčšie tajomstvo znelo—“

LILOTo je veľa cliffhangerov.

MILOAni jeden nechcem počuť navždy.

Bodka vyplávala z Belaniných úst. Na boku mala vosk, ponožkovú záplatu a oveľa odvážnejší výraz.

BODKANastupovať! K majáku vás odveziem ja.

MILOVlny sú privysoké.

BODKAStále sa bojím. Ale viem, čo potrebujem: Mila pri kormidle, Lila s vedrom a všetkých, aby dávali pozor.

LILOHrniec bol povýšený na vedro.

MILOSústreď sa. Vyrazili. Belana plávala vedľa nich ako ochranná stena. Osemručka držala na prove lano. Kapitán Bodko chránil stranu. Prvá vlna prišla sprava.

MILODoprava päť krokov!

LILONa lodi nie je päť krokov!

MILOTak dva! Bodka zabočila. Vlna ich minula. Druhá prišla zľava. Lilo vylieval vodu hrncom. Tentoraz mu ju vietor nefúkol späť. Trafila však Osemručku.

LILOPrepáč!

OSEMručkaSom chobotnica. Voda ma neurazí.

LILOVýborné povolanie.

Pri móle majáka narazili na Hmlu pomiešaných slov. Búrka ju natlačila okolo skaly.

KAPITÁN BODKOSchody sú vpravo! Z jeho úst vyšlo:

KAPITÁN BODKOSchody sú v pudingu!

LILOPuding by som našiel. Milo zdvihol dva prsty a ukázal doľava. Potom tri a doprava, rovnako ako v stredu. Lilo pochopil. Posúvali sa bez slov. Jedno potiahnutie lana znamenalo stáť. Dve doľava. Tri doprava. V hmle sa zjavila pomiešaná veta: „Zatvor cestu.“ Milo vytiahol strieborný cvok. Oddelil slová a spojil „otvor“ s „cestu“.

CVAK! Hmla vytvorila priechod až k schodom.

MILOHore! Tentoraz slovo zostalo správne.

LILOHmla vie, že sa ponáhľame.

Vybehli do majáka. Teda Milo a kapitán vybehli. Osemručka sa vytiahla po zábradlí. Lilo urobil štyri schody naraz, zakopol a zvyšok vyšiel spôsobom, ktorý nazval „ležaté lezenie“. Na vrchole našli obrovskú lampu. V jej strede bola prázdna medzera v tvare stránky. Kapitán Bodko vložil Stranu posledných bodiek dovnútra. Nič sa nestalo.

KAPITÁN BODKOVeta je správna. Prečo nesvieti? Milo si všimol tri prázdne držiaky okolo lampy. Na prvom bol obrázok oka. Na druhom ucha. Na treťom ruky.

MILOMaják nepotrebuje iba vetu. Potrebuje, aby ju niekto videl, počul a dokončil činom.

LILOTak ju prečítame. Kapitán Bodko sa postavil k strane.

KAPITÁN BODKO„Každý príbeh potrebuje svetlo, ktoré mu ukáže cestu ku koncu.“ Prvý držiak sa rozsvietil.

MILOJa som ju počul. Dotkol sa druhého. Rozsvietil sa. Tretí zostal tmavý.

LILOČo máme urobiť? Vtom búrka udrela do veže.

PRÁÁÁSK! Lampa sa naklonila. Strana sa vyšmykla a vietor ju vytrhol z držiaka.

MILOChyťte ju! Strana vyletela z okna. Lilo sa za ňou vrhol. Milo ho chytil za nohy. Osemručka chytila Mila. Kapitán chytil Osemručku. Viseli z okna ako veľmi zle zoradená záložka. Lilo držal stranu dvoma prstami. Na hlave mu stále sedel hrniec.

MILONepozeraj sa dole!

LILOJa nevidím. Hrniec!

MILOPrvýkrát som zaň vďačný! Spoločne ho vytiahli späť.

Tretí držiak stále čakal na čin. Búrka udrela druhýkrát. Dole pod vežou Bodku odtrhlo od móla. Belana ju chránila telom. Papierové čajky sa snažili držať jej plachtu. Lilo pozrel na prázdnu škatuľu z bálu.

LILONesieme prijatie. Ale maják potrebuje pomoc od všetkých. Otvoril okno a zakričal:

LILOKAŽDÝ, KTO POČUJE, PRIDAJTE TO, ČO VIEŠ! Jeho hlas odniesol vietor cez more. Na Ostrove stratených koncov rytier zapálil fakľu dračím plameňom. Obryňa ju zdvihla vysoko nad hlavu. Myška rozozvučala maličký zvon. Pán Cvok spojil dve roztrhnuté plachty. Slečna Bublina vyslala cez hmlu rad žiarivých bublín. Mesačné medúzy rozsvietili vodu. Knižky v Belaninom bruchu otvorili svoje posledné strany. Tisíc bodiek zažiarilo naraz. Tretí držiak v majáku sa rozsvietil.

KAPITÁN BODKOTo je ten čin. Podelili ste sa o svetlo. Lampa zaburácala.

VÚÚÚÚM! Z vrcholu majáka vyšiel široký lúč. Preťal hmlu, búrku aj more. Nedokončené vety v oblakoch sa začali uzatvárať. „A potom sa stalo—“ „—niečo, čo spolu zvládli.“ „Za dverami bolo—“ „—miesto, kde ich čakali priatelia.“ „Najväčšie tajomstvo znelo—“ „—dobrý príbeh rastie, keď sa oň delíme.“ Búrka sa zmenšila na obláčik. Obláčik kýchol.

PŠIK! Potom zmizol.

Ráno sa Milo a Lilo vracali domov na Bodke. Už sa netriasla pri každej vlne.

BODKAStále sa bojím vody.

MILOAle už vieš, že na to nemusíš byť sama. Pri polici číslo trinásť sa otvorilo malé modré okno. Loďka zastala pri okraji knižnice. Kapitán Bodko im podal dar: striebornú čiarku.

KAPITÁN BODKOBodka niečo ukončí. Čiarka dovolí príbehu nadýchnuť sa a pokračovať. Lilo vložil čiarku do prázdnej škatule.

LILOTeraz už nie je prázdna.

MILOČo s ňou urobíme? Čiarka sa zavrtela, vyskočila zo škatule a prebehla po podlahe. Zastala pri dverách do pivnice. Spoza nich sa ozvalo:

ŤUK... ŤUK... HIK!

LILONaše ďalšie dobrodružstvo štikúta.

MILODnes tie dvere neotvoríme.

LILOKoľko minút trvá dnes? Milo mu vzal z hlavy hrniec.

MILODosť dlho na polievku.

LILOMore alebo paradajkovú?

MILOParadajkovú.

LILOTakú malú? Milo sa usmial.

MILOTakú, čo sa zmestí do hrnca.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEMilo a Lilo počas tohto týždňa zistili, že veľké dobrodružstvo sa nedá zvládnuť jednou schopnosťou ani jedným hrdinom. Potrebujeme odvahu priznať strach, trpezlivosť počúvať, rozum pri hľadaní riešenia a priateľov, ktorí pridajú to, čo vedia. Keď sa o svoje svetlo podelíme, žiadna búrka ho nevezme.

ROZPRÁVAČ – NABUDÚCEČo štikúta za dverami do pivnice? A prečo strieborná čiarka ukazuje práve tam? To je už začiatok ďalšieho príbehu Mila a Lila. Ak sa vám tento seriál páčil, odporučte Mila a Lila kamarátom, súrodencom či rodičom. Vďaka vám môže ich príbeh svietiť ďalej – čiarku za čiarkou, dobrodružstvo za dobrodružstvom.