Milo a Lilo a bál mesačných medúz

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIAVčera Milo a Lilo vošli do veľryby Belany, ktorá mala v bruchu obrovskú knižnicu. Našli tam kapitána Bodka aj Stranu posledných bodiek, potrebnú na rozsvietenie majáka. Morská voda však zmyla jej atrament. Nový môžu dostať iba od mesačných medúz za dar, ktorý sa nedá zabaliť, odvážiť ani schovať do vrecka.

Veľryba Belana otvorila ústa pri podmorskom paláci. Pred palácom tancovali stovky medúz. Každá svietila jemným strieborným svetlom. Hudbu hrali mušle, bubliny a jeden krab, ktorý udieral paličkami do prázdnych konzerv.

CINK! BUM! BLUP-BLUP! CINK!

LILOPoznám tú pesničku.

MILONaozaj?

LILONie. Ale už ju poznám. Kapitán Bodko im podal dve priehľadné bubliny.

KAPITÁN BODKONasaďte si ich na hlavu, aby ste mohli dýchať pod vodou. Lilo si bublinu nasadil aj s hrncom. Bublina mala tvar hrnca.

MILOTo musíš dať dole.

LILONemôžem. Je to spoločenský klobúk.

KAPITÁN BODKONa pozvánke stojí „slávnostný odev“.

MILONepomáhajte mu.

Vošli do vody. Bubliny na hlavách držali a okolo nich plávali strieborné rybky ako živé stužky. Pri bráne stála medúza s doskou.

VRÁTNIČKAMeno a dar.

MILOMilo. Zatiaľ hľadám správny dar.

LILOLilo. Prinášam prázdnu škatuľu s niečím, čo sa do nej nedá vložiť. Vrátnica otvorila škatuľu.

VRÁTNIČKAJe prázdna.

LILOVidíte? Nedalo sa to tam vložiť. Vrátnica naňho dlho pozerala. Potom na zoznam napísala: „Lilo – podozrivý, ale zaujímavý.“

LILOTo mávam často. V strede paláca plávala kráľovná Perleť. Jej dlhé chápadlá žiarili ako mesačné lúče. Na korune mala maličkú fľaštičku s atramentom. Pred ňou stál rad hostí. Prvý priniesol neviditeľný kameň.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤJe to obyčajný kameň a iba si zatvoril oči. Druhý priniesol pierko ľahšie než vzduch.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤDá sa odvážiť. Váha iba veľmi málo. Tretí priniesol tajomstvo.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤPráve si ho povedal všetkým, takže už nie je schované.

LILOJe prísna.

MILOPotrebuje vedieť, že si atrament zaslúžime.

Lilo sa rozhodol, že darom bude tanec.

LILOTanec sa nedá zabaliť.

MILOTo by mohlo fungovať. Lilo vstúpil na parket. Urobil krok doprava, dva doľava a jednu otočku. Hrniec sa mu zošmykol cez oči. Pokračoval naslepo. Vrazil do kraba s konzervami.

BANG! CINK! BUM! BLUP! Krab odletel do orchestra. Mušle začali hrať rýchlejšie. Medúzy si mysleli, že je to nový tanec, a všetky napodobnili Lila. O chvíľu sa celý palác krútil doľava, hoci hudba hrala doprava.

MILOZastav!

LILONevidím brzdu! Milo ho chytil za kabát. Obaja sa otočili trikrát a pristáli v mäkkom koralovom kresle. Kráľovná Perleť sa neusmiala.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤTanec sa dá zapamätať, opakovať a schovať do nôt. Nie je to môj dar. Lilo si narovnal hrniec.

LILOBol to aspoň tanec?

MILOBol to pohyb.

Milo skúsil priniesť radu.

MILODobrá rada sa nedá odvážiť ani zabaliť.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤAká rada? Milo chcel povedať niečo múdre. Veľmi múdre. Niečo, čo by znelo, akoby to mal pripravené celý život.

MILONikdy si nedávajte... mokré ponožky do zásuvky. Lilo naňho pozrel.

LILOTo je tvoja veľká rada?

MILOSom pod tlakom.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤRadu možno zapísať a vložiť do vrecka. Ani to nie je môj dar. Milo ustúpil.

LILOS ponožkami máš pravdu.

MILOĎakujem. Hudba stíchla. Kráľovná zdvihla chápadlo.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤPosledný pokus. Potom mesačný atrament odložím na ďalší rok. Milo a Lilo sa posadili na schod. Kapitán Bodko čakal pri bráne so Stranou posledných bodiek.

LILOSnažili sme sa byť zaujímaví.

MILOTy sa o to zvyčajne nemusíš snažiť.

LILOTo bol kompliment?

MILONezvykaj si.

Pri nich sedela malá medúza. Nesvietila tak silno ako ostatné.

MALÁ MEDÚZANemôžem tancovať s ostatnými. Stále stratím rytmus. Lilo si sadol bližšie.

LILOJa som práve zhodil celý orchester.

MALÁ MEDÚZAVšimla som si.

LILOMôžeme strácať rytmus spolu. Začal tlieskať veľmi pomaly. Malá medúza blikla pri každom tlesknutí. Raz priskoro. Raz neskoro. Potom presne. Milo pridal jednoduché klopkanie lyžicou o hrniec.

KLOP... KLOP... KLOP... Kapitán Bodko sa pridal dupnutím. Krab s konzervami zachytil rytmus. Jedna po druhej sa pridali aj ostatné medúzy. Nikto Lila neopravoval. Nikto malej medúze nepovedal, že blikla neskoro. Všetci iba počúvali a prispôsobili sa. Malá medúza začala svietiť jasnejšie.

MALÁ MEDÚZAToto je prvý tanec, pri ktorom som nemusela predstierať, že stíham. Kráľovná Perleť priplávala bližšie.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤPriniesli ste prijatie.

LILOKde?

KRÁĽOVNÁ PERLEŤPráve tu. Prijatie sa nedá zabaliť, odvážiť ani zavrieť do vrecka. Môže sa iba dať a cítiť. Odopla fľaštičku z koruny a podala ju Milovi.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤJedna kvapka mesačného atramentu. Použite ju múdro. Lilo otvoril prázdnu škatuľu.

LILOMôžeme si trochu prijatia odniesť? Kráľovná sa prvýkrát usmiala.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤUž ho nesiete. Lilo škatuľu spokojne zatvoril.

MILOStále je prázdna.

LILOPresne tak má vyzerať.

Kapitán Bodko kvapol atrament na stranu. Strieborná čiara sa rozbehla po papieri a vytvorila vetu: „Každý príbeh potrebuje svetlo, ktoré mu ukáže cestu ku koncu.“ V tej chvíli sa palác zatriasol. Z diaľky zaznelo hlboké dunenie.

HRRRM! HRRRM! Kráľovná Perleť sa pozrela k hladine. Nad morom sa krútili čierne mraky.

KRÁĽOVNÁ PERLEŤBúrka bez konca. Živí sa nedokončenými príbehmi. Smeruje k majáku. Kapitán rozvinul mapu.

KAPITÁN BODKOAk dorazí prvá, maják zhasne. Belana čakala pri paláci s otvorenými ústami. Bodka sa hojdala v jej knižničnom prístave.

BODKANastupovať! Tentoraz sa vody bojím rýchlo! Všetci sa rozbehli. Lilo sa otočil ku kráľovnej.

LILOĎakujeme za atrament!

KRÁĽOVNÁ PERLEŤA ja za nový tanec!

LILOVolá sa Padajúci hrniec!

MILONie, nevolá. Za nimi zaburácala búrka ešte hlasnejšie.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEMilo a Lilo dnes zistili, že nemusíme predvádzať niečo veľké, aby sme druhému dali vzácny dar. Niekedy je najväčším darom prijatie – chvíľa, v ktorej môže byť niekto sám sebou a my mu pomôžeme nájsť spoločný rytmus.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRADorazia k Majáku poslednej bodky skôr než búrka? Dokáže jedna veta znovu rozsvietiť celé More nedopovedaných príbehov? Zajtra sa rozhodne o konci výpravy – a možno aj o všetkých ostatných koncoch. Ak sa vám Milo a Lilo páčia, odporučte ich ďalej niekomu, koho by ich príbehy potešili. Pekné príbehy svietia najjasnejšie, keď sa o ne delíme.