Ilustrácia k rozprávke Milo a Lilo a hmla pomiešaných slov — Milo a Lilo

Audio rozprávka pre deti •

Milo a Lilo a hmla pomiešaných slov

V hmle pomiešaných slov povie Milo „marmeláda“ namiesto „vľavo“. Vtipná rozprávka o tom, že dobré dorozumenie nie je hádanie, ale spoločná práca.

Pustiť rozprávku 23. septembra 2026 • 9 min
0:00
9:22

V rozprávke stretnete

  • Milo
  • Lilo
  • Bodka
  • Rytier a sliepka

Celý text rozprávky

Rozprávku si môžete aj prečítať — napríklad keď nemôžete pustiť zvuk, alebo keď si ju chce dieťa čítať samo. Text zodpovedá nahrávke slovo po slove (948 slov).

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIAVčera papierová loď Bodka priznala, že sa bojí vody. Milo, Lilo a krab pán Cvok ju opravili voskom aj jednou skoro určite čistou ponožkou. Potom vplávali do Hmly pomiešaných slov, kde Bodka namiesto slova „opatrne“ povedala „banánovo“ a tajomný hlas im dal celkom nezrozumiteľný pokyn.

Hmla bola taká hustá, že Lilo nevidel Mila, hoci stál presne vedľa neho.

LILOMilo?

MILOSom tu.

LILOKde je tu?

MILONehýb sa. Podám ti ruku. Lilo niečo chytil.

BODKATo je moje kormidlo.

LILOMá veľmi drevenú ruku.

MILOSom na druhej strane.

LILOKtorá je druhá? Milo otvoril ústa, no z hmly mu vyšlo:

MILOSom na strane marmelády. Chvíľu bolo ticho.

LILOVedel som, že dnes budú raňajky zaujímavé.

MILOChcel som povedať „na ľavej strane“.

BODKAHmla nemení všetky slová. Iba tie, ktoré práve najviac potrebujeme.

LILOTak nebudeme potrebovať žiadne.

Z hmly znovu prehovoril tajomný hlas.

TAJOMNÝ HLASAk chcete ísť hore, plávajte dolu. Keď začujete ticho, kričte potichu. Pozor na suchú vodu!

LILOMám plán.

MILOAký?

LILONebudeme ho hovoriť. Lilo začal mávať rukami.

MILOČo robíš? Lilo ukázal dopredu, potom na svoje oči a napokon si zakryl ústa.

MILOChceš ísť dopredu a nehovoriť? Lilo prikývol.

BODKATo je prvý Lilov plán, pri ktorom sa mi páči časť „nehovoriť“. Lilo sa urazene nadýchol, no radšej nič nepovedal. Milo vytiahol lano. Jedným koncom sa priviazal k sťažňu, druhý podal Lilovi.

MILOJedno potiahnutie znamená stoj. Dve znamenajú doľava. Tri doprava. Z jeho úst vyšlo:

MILOJedna ponožka znamená polievku. Dve znamenajú komín. Tri krokodíla. Lilo sa zamyslel. Potom zdvihol jeden prst, zastal a ukázal na zem. Zdvihol dva prsty a ukázal doľava. Tri a doprava. Milo prikývol.

MILOPresne tak. Tentoraz povedal presne tak. Hmla zrejme slovo „presne“ nepotrebovala.

Bodka plávala pomaly. Milo stál pri kormidle. Lilo na prove sledoval tiene. Zľava sa ozvalo zvonenie.

CINK-CINK. Lilo ukázal dva prsty.

MILODoľava? Lilo prikývol. Otočili sa. Pred nimi sa z hmly vynorila tabuľa: „TADIAĽTO URČITE NIE.“ Pod ňou bola šípka.

LILOTak pôjdeme tam.

MILOPočkaj. V tejto hmle môžu byť slová pomiešané, ale šípka nie. Tabuľa sa zatočila a ukázala opačne.

MILOAlebo aj šípka. Z vody vykukla ryba v okuliaroch.

RYBAStratili ste sa?

LILONie. Len nevieme, kde sme.

RYBATo je tu miestny spôsob stratenia. Ryba sa volala Slečna Bublina. Hmlu poznala, ale každé druhé slovo, ktoré vyslovila, sa zmenilo.

SLEČNA BUBLINAK ostrovu choďte za zvukom majáka. Zvoní každých sedem palaciniek.

MILOSedem minút?

SLEČNA BUBLINAÁno, presne sedem dáždnikov.

LILOMinút.

SLEČNA BUBLINATo som povedala. Milo pochopil, že nemá zmysel hádať podľa jednotlivých slov.

MILOUkážte nám to. Slečna Bublina vyfúkla sedem bublín. Potom plutvou naznačila zvonenie a ukázala smer.

MILOMáme čakať na siedme zazvonenie a sledovať bubliny? Ryba nadšene prikývla.

LILOPozri! Opýtal si sa, či si tomu správne rozumel.

MILOÁno. To by sme mali robiť častejšie.

LILOČastejšie jesť palacinky?

MILONie. Slečna Bublina im chcela vysvetliť ešte jedno nebezpečenstvo.

SLEČNA BUBLINAPozor na plávajúce stoličky. Vyzerajú ako kamene, ale keď sa priblížite, začnú spievať. Milo ukázal na tieň v hmle.

MILOMyslíte plávajúce kamene, ktoré vyzerajú ako stoličky? Ryba pokrútila hlavou. Lilo nakreslil prstom do zahmleného boku lode stoličku. Slečna Bublina prikývla. Potom dokreslila veľké zuby.

LILOStoličky so zubami? Z tieňa sa ozvalo zavrčanie.

VRRRR-STOLIČKA!

MILOMyslí skaly, ktoré hovoria „stolička“. Jedna skala sa vynorila tesne pred nimi a zaspievala vysokým hlasom:

SKALASTOLIČKÁÁÁ! Bodka prudko zabočila. Lilo sa zachytil sťažňa, Milo kormidla a Slečna Bublina vlastnej plutvy.

LILOPrečo spieva stolička?

MILOJe to skala.

LILOTak prečo spieva skala o stoličke?

SLEČNA BUBLINATo nikto nevie. Hmla má zvláštny vkus. Od tej chvíle nekontrolovali iba slová. Kontrolovali aj tiene, obrázky a každý podozrivo hudobný kus kameňa.

Z diaľky sa ozval zvon.

BONG. Slečna Bublina vypustila prvú bublinu. Pri druhom zazvonení druhú. Pri treťom tretiu. Lilo ich počítal na prstoch, potom aj na gombíkoch kabáta, lebo pri piatej zabudol, ktorý prst bol prvý.

MILOPalec.

LILOTen je podozrivo krátky. Pri siedmom zazvonení sa všetky bubliny rozleteli jedným smerom. Bodka ich nasledovala. Čoskoro narazili na stenu hmly. Nebola z kameňa. Bola z pomiešaných viet, ktoré sa krútili vo vzduchu: „Otvor zatvorené.“ „Choď, keď stojíš.“ „Buď ticho nahlas.“

BODKANeviem cez to prejsť. Milo si spomenul na strieborný cvok od pána Cvoka.

MILOSpája dve veci, ktoré spolu nechcú držať.

LILOSpojíme správne slová. Hľadali dvojice. Lilo chytil slovo „otvor“ a Milo slovo „dvere“. Spojili ich cvokom.

CVAK! Vo vetnej stene sa objavili dvere. Potom spojili „plávaj“ a „dopredu“.

CVAK! Za dverami sa ukázalo pokojné more.

LILOEšte „obed“ a „hneď“.

MILOTo nepotrebujeme.

LILOJa veľmi. Preplávali cez otvor a hmla za nimi zmizla.

Pred nimi ležal ostrov. Na pláži stáli domčeky, ktorým chýbali strechy. Cesta sa končila uprostred poľa. Stromy mali kmene, konáre, listy – ale ani jeden vrchol. Na móle čakal malý mužík v kabáte, ktorý bol zapnutý iba do polovice.

MUŽÍKVitajte na Ostrove stratených— Odmlčal sa.

LILOKoncov? Mužík si unavene povzdychol.

MUŽÍKÁno. Aj moja veta je preč. Podal Milovi polovicu mapy. Na jej odtrhnutom okraji bolo napísané: „Druhú polovicu nájdete tam, kde veľké brucho ukrýva tisíc—“ Text sa končil.

LILOTisíc čoho?

MUŽÍKKeby sme to vedeli, neboli by sme Ostrov stratených koncov. Vtom okolo nich prebehol rytier, za ním sliepka a za sliepkou vozík s tromi tortami.

RYTIERPozor! Už zase začínam! Všetci traja zmizli za rohom. O sekundu vybehli z toho istého miesta znova.

RYTIERPozor! Už zase začínam!

MILOMyslím, že zajtra budeme dokončovať cudzie príbehy.

LILOZačnime tortou.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEMilo a Lilo dnes zistili, že keď si ľudia nerozumejú, nestačí hovoriť hlasnejšie. Pomáha ukázať, čo myslíme, používať jednoduché slová a opýtať sa: „Rozumel som ti správne?“ Dobré dorozumenie nie je hádanie. Je to spoločná práca.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAPrečo rytier, sliepka a tri torty stále behajú v kruhu? Čo sa skrýva za slovami „tisíc—“ na roztrhnutej mape? Zajtra sa Milo a Lilo pokúsia dokončiť tri príbehy, ktoré sa už veľmi dlho nevedia dostať ku koncu. Ak sa vám Milo a Lilo páčia, odporučte ich kamarátom alebo rodine. Možno práve oni poznajú dobrý koniec príbehu, ktorý sa zasekol.

Ďalšie rozprávky Mila a Lila

Všetky rozprávky →