Milo a Lilo a najpomalšie preteky

V sobotu ráno Lilo natiahol cez knižnicu červenú stužku. Jeden koniec priviazal o policu číslo jeden. Druhý o policu číslo trinásť. Na hlavu si nasadil Milov hrniec.

MILOČo robíš?

LILOPretekársku dráhu.

MILOV knižnici sa nepreteká.

LILOEšte sme to neskúsili.

MILOPráve preto tu stále máme celé stoly. Lilo sa postavil na štart.

LILONa tri!

MILONie.

LILOJeden!

MILOLilo.

LILODva! Spod stola sa ozvalo:

ŠKRAB... ŠUCH... Lilo zabudol na tri.

LILONiečo preteká bez nás.

Spod stola pomaly vykukla hlava. Potom jedna noha. Druhá. A napokon celý pancier.

LILOKorytnačka!

MILOAko sa dostala dnu? Korytnačka sa pohla k dverám. Veľmi pomaly.

LILOMožno prišla včera.

MILOAlebo minulý týždeň. Lilo si k nej kľakol.

LILOChceš pretekať? Korytnačka žmurkla.

LILOSúhlasí.

MILOChce ísť von. Pri jazierku som včera videl rovnaké stopy.

LILOTak ju tam odnesieme. Natiahol ruky. Korytnačka schovala hlavu aj nohy.

MILOAsi nechce, aby sme ju dvíhali.

LILOTak pôjdeme s ňou.

MILOJe to ďaleko.

LILOJa viem ísť pomaly. Milo nadvihol obočie.

LILOKeď musím.

Vyrazili. Korytnačka urobila krok. Lilo urobil krok. Korytnačka urobila druhý. Lilo urobil päťdesiat malých krokov na mieste.

MILOTo nie je pomaly.

LILOAle nikam som neodišiel. Pri prvom schode korytnačka zastala. Milo si všimol, že drevo je prasknuté.

MILOPočkaj. Položil cez prasklinu dosku. Korytnačka bezpečne prešla.

LILOTú prasklinu som nikdy nevidel.

MILOLebo po schodoch vždy bežíš. Pri okne zastali znova. Kvet v malom črepníku mal ovisnuté listy.

LILOJe smutný.

MILOJe smädný. Lilo mu nalial trochu vody.

LILOAni toho som si nevšimol.

MILOLebo okolo okna vždy bežíš.

LILOZačínam tušiť, čo povieš nabudúce.

Korytnačka pomaly prešla cez dvere. Na chodníku sa zastavila pri ligotavej veci. Lilo ju zdvihol. Bol to malý zlatý kľúč.

MILOKľúč od skrinky s lampami!

LILOHľadali sme ho tri dni.

MILOLežal pred dverami.

LILOVeľmi prefíkane.

MILOChodíš tadiaľto každý deň.

LILORýchlo.

MILOPresne. Cesta k jazierku pokračovala cez lúku. Lilo chvíľu kráčal pomaly. Potom sa rozbehol dopredu. Vrátil sa. Znova sa rozbehol. A znovu sa vrátil.

MILOPrečo to robíš?

LILOAby sme boli pri jazierku skôr.

MILOStále čakáme na korytnačku. Lilo sa pozrel na miesto, kde bola. Korytnačka tam nebola.

LILOStratila sa!

MILOKorytnačky neutekajú. Pozreli sa za seba. Sedela pri púpave a pokojne jedla list.

LILOPredbehlo nás jedlo.

Lilo si sadol do trávy. Prvýkrát sa prestal ponáhľať. Všimol si lienku na steble. Oblak, ktorý vyzeral ako veľryba. A drobné stopy vedúce k vode.

LILOMilo?

MILOÁno?

LILOPomaly je celkom zaujímavé.

MILONiekedy. Keď korytnačka dojedla, pokračovali. Pri jazierku zbadala druhú korytnačku. Medzi nimi však ležala úzka spadnutá vetva. Lilo ju chcel hneď odhodiť.

MILOPočkaj. Nevyľakaj ju. Kľakli si a chvíľu sledovali, čo urobí. Korytnačka vetvu obišla zľava. Zastala. Vrátila sa. A obišla ju sprava.

LILOHľadá najlepšiu cestu.

MILOA dáva si čas. Lilo posunul iba malý konárik, ktorý jej zavadzal. Korytnačka potom pokojne pokračovala sama. Zrazu zrýchlila. Teda... zrýchlila ako korytnačka.

LILOBeží!

MILOTo je stále chôdza. Korytnačka vošla do trávy pri brehu a spokojne sa zastavila vedľa svojej kamarátky.

A tak Milo a Lilo dokončili najpomalšie preteky na svete. Korytnačka vyhrala. Hoci o nijakých pretekoch ani nevedela. A Lilo zistil, že pomaly neznamená zle. Keď sa človek neponáhľa, môže nájsť veci, ktoré boli celý čas priamo pred ním. Na ceste späť išiel Lilo veľmi pomaly.

MILOUž môžeš ísť normálne.

LILONemôžem.

MILOPrečo? Lilo ukázal na hrniec na svojej hlave. Na ňom sedela lienka.

LILOTeraz veziem pretekára. Milo sa pousmial.

MILOLen pomaly.

LILOVeľmi pomaly.