Milo a Lilo a záhrada na streche

Milo a Lilo stáli pred starou knižnicou. V rukách držali vrecko semien. Pred nimi bol chodník. Vedľa chodníka múr. Za múrom cesta.

LILONemáme záhradu.

MILOVšimol som si.

LILOTak ju postavíme na streche! Milo sa pozrel hore. Strecha bola vysoká. Šikmá. A veľmi stará.

MILONie.

LILOPrečo?

MILOLebo záhrady bývajú dole.

LILOTáto bude mať lepší výhľad. O desať minút neskôr niesli po schodoch debničku.

MILOStále si myslím, že je to zlý nápad.

LILOAle už ho nesieš.

MILOAby si ho neniesol sám.

LILOTakže je to náš zlý nápad.

MILONie.

Na rovnej časti strechy svietilo slnko. Lilo položil debničku vedľa komína. Potom priniesol zeminu. Teda chcel ju priniesť. Len čo otvoril vrece, zafúkal vietor.

FÚÚÚÚ! Hnedý oblak vyletel do vzduchu. Milo zavrel oči. Keď ich otvoril, mal hlinu vo vlasoch, na kabáte aj v ušiach. Lilo bol čistý.

MILOAko je to možné?

LILOStál som za tebou.

MILOSamozrejme. Nasypali zvyšok zeminy do debničky. Lilo otvoril vrecko so semienkami. Zafúkal druhý raz.

FÚÚÚÚ! Semienka vyleteli.

LILOCHYŤ ICH! Milo chytil dve. Lilo jedno. Tri pristáli v odkvape. Jedno na komíne. A jedno sa zachytilo Lilovi v nose.

LILOMám ho!

MILONedýchaj.

LILOAko dlho?

MILOKým ho vyberiem.

LILOTak sa ponáhľaj.

Keď zachránili semienka, Milo priniesol kamene.

LILOBudeme pestovať kamene?

MILOZaťažíme nimi debničku.

LILOŠkoda. Kamene netreba polievať. Uložili ich okolo okrajov. Na komín si sadol vrabec. Pozrel na semienka. Potom na Lila. A znovu na semienka.

LILOAni na to nemysli. Vrabec poskočil bližšie. Lilo prikryl vrecko hrncom.

MILOKonečne užitočné použitie.

LILOVedel som, že je to záhradnícka prilba. Vrabec sklamane odletel. Potom Lilo nalial vodu. Priveľa vody.

MILOStačí!

LILOSemienka sú smädné.

MILOTeraz vedia plávať. Voda pretiekla dierkou a kvapkala dolu zo strechy.

KVAP. KVAP. KVAP. Z ulice sa ozvalo:

HLAS ZDOLAPrší? Milo sa naklonil cez okraj.

MILONie! Záhradníčime! Nastalo ticho.

HLAS ZDOLATo som sa nemal pýtať.

Milo si sadol pri komíne.

MILOPotrebujeme plán.

LILOMáme plán. Zem, semená, voda.

MILOA vietor, ktorý nám všetko odnesie. Lilo si podržal klobúk. Vtom mu ho vietor odfúkol.

FUP! Klobúk preletel ponad strechu a pristál na komíne.

LILOMôj klobúk!

MILONelez tam. Milo vzal dlhú metlu. Klobúk opatrne zvesil. Lilo sa pozrel na metlu. Potom na debničku.

LILOUrobíme plot!

MILOZ metiel?

LILOZ prútikov. Metla mi to poradila.

MILOMetla nič nepovedala.

LILOJe tichý odborník.

Okolo debničiek postavili nízku stenu z prútikov. Na dno dali malé kamienky, aby voda mohla odtekať pomaly. Zeminu navlhčili ešte pred sadením, aby ju vietor neodniesol. A každé semienko vložili do malej jamky. Tentoraz Lilo lial vodu po troškách.

MILOVýborne.

LILONaozaj?

MILONaozaj. Lilo sa hrdo usmial. Potom vytiahol Milov hrniec.

MILONie.

LILOAle zostalo nám jedno semienko.

MILOHrniec potrebujem na polievku.

LILOTeraz bude pestovať.

MILOČo? Lilo ukázal veľkú bielu fazuľu.

MILOTá bola v našej večeri!

LILOZachránil som ju.

MILOPred čím?

LILOPred zjedením.

Napokon zasadili aj fazuľu. Nie do hrnca. Milo našiel starý džbán s prasknutým uchom. Položili ho do závetria a fazuľu prikryli zeminou. Keď schádzali zo strechy, Lilo sa stále obzeral.

LILOKedy vyrastú?

MILONie zajtra.

LILOPozajtra?

MILOMusíme byť trpezliví.

LILOKoľko minút trvá trpezlivosť?

MILOVeľa.

A tak Milo a Lilo zistili, že dobrý nápad je iba začiatok. Aby z neho niečo vyrástlo, potrebuje plán, starostlivosť a čas. Lilo sa zastavil na poslednom schode.

LILOMilo?

MILOČo?

LILOKeď vyrastie fazuľa až do oblakov, budeme potrebovať prilbu.

MILONie môj hrniec.

LILOTak dva hrnce.

MILOLILO!