Milo a Lilo a vták, ktorý zabudol cestu

Sivý poštový vták sedel pri raňajkách v Milovom hrnci.

MILOMusí sedieť práve tam?

LILOCíti sa bezpečne.

VTÁKA sú tu omrvinky. Vták sa volal Brčko. Pamätal si svoje meno, tri poštové pravidlá a pesničku o makových koláčoch. Nepamätal si však, kam nesie balík. Na balíku nebola adresa. Iba modrá vlnovka, okrúhly kameň a sedem bodiek.

LILOTo je jasné. Nesie ho siedmim modrým zemiakom.

MILOPrečo zemiakom?

LILOOkrúhly kameň vyzerá hladný.

Milo rozložil mapu. Brčko sa na ňu pozrel a hneď si zakryl oči krídlami.

VTÁKKeď sa na ňu pozerám, všetko mi vyletí z hlavy.

MILOTak nezačneme celou cestou. Iba prvým krokom.

LILOPrvý krok je zjesť raňajky.

MILOPo raňajkách. Spýtali sa Brčka, čo si pamätá tesne pred príletom.

VTÁKZvuk vody. Na mape našli tri miesta pri vode: studňu, potok a jazero.

MILOA pred vodou?

VTÁKNiečo studené pod nohami. Studňa mala drevený okraj. Potok tiekol cez trávu. Pri jazere boli hladké kamene.

LILOJazero! Brčko opatrne odkryl jedno oko.

VTÁKMožno.

MILOTo stačí na ďalší krok.

Vybrali sa k jazeru. Brčko každú chvíľu zastal.

VTÁKNeviem, či ideme správne.

MILOVidíš ten okrúhly kameň? Pri ceste stál balvan presne ako obrázok na balíku. Za ním bolo sedem malých bielych kameňov.

LILOSedem bodiek!

VTÁKSpomínam si na modrú! Za balvanom našli modrú stužku priviazanú o konár. Viedla až k hladine. Na brehu sedela stará korytnačka zo sobotných najpomalších pretekov.

LILOBalík je pre teba? Korytnačka pomaly žmurkla. Na pancieri mala namaľovanú rovnakú modrú vlnovku.

MILOVšetky stopy sedia. Brčko jej podal balík. Vo vnútri bolo malé zrkadielko a list.

VTÁK„Pre strážkyňu Jazera zajtrajška. Zrkadlo vráti hladine to, čo stratila.“ Korytnačka položila zrkadielko na plochý kameň. Hladina sa zablysla a na okamih ukázala starú knižnicu pod bielou prikrývkou.

LILOSneh? V septembri? Obraz zmizol.

MILOMožno to nebol zajtrajšok. Brčko sa poškrabal zobákom pod čiapkou.

VTÁKO tomto jazere sa hovorí, že ukazuje, čo príde. Ale iba tomu, kto sa pozrie presne na poludnie.

Cestou domov už Brčko nesledoval celú mapu. Hľadal vždy iba najbližšiu známu stopu. Pri knižnici sa spokojne uklonil.

VTÁKZnova poznám cestu.

LILOCelú?

VTÁKNie. Ale viem, kde začať.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEKeď sa veľká úloha zdá príliš ťažká, nemusíme vyriešiť všetko naraz. Stačí nájsť prvý malý krok a potom ďalší.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAUkázalo jazero skutočný zajtrajšok, alebo iba obrázok, ktorého sa Milo a Lilo zľakli? Zajtra sa na hladinu pozrú presne na poludnie – a uvidia niečo, čo tam rozhodne nemalo byť.