Milo a Lilo a noc bez svetla

Nad starou knižnicou sa zbierali čierne mraky. Vietor pískal v oknách. Dážď bubnoval na strechu. A Lilo stál pri okne a nadšene počítal blesky.

LILOTri!

MILOTo bol štvrtý.

LILOTen malý sa nepočíta.

MILOPrečo?

LILOBol krivý. Oblohu preťal ďalší blesk.

PRÁSK! Všetky lampy naraz zhasli. Tma. Úplná tma.

LILOMilo?

MILOSom tu.

LILOKde je tu?

MILOVedľa teba. Lilo natiahol ruku.

MILOTo je môj nos.

LILOTak už viem, kde si.

Milo potreboval nájsť sviečku a zápalky. Lilo mal iný plán.

LILOPostavíme svetlomet!

MILOZ čoho?

LILOZ hrnca, zrkadla a—

MILONie.

LILOEšte si nepočul koniec.

MILOPočul som „hrniec“. Stačilo. Lilo sa pohol.

BÁC!

LILONašiel som stoličku.

MILOČelom?

LILOBola to najrýchlejšia časť.

MILOZostaň stáť. V tme nepobežíme.

LILOTak ju vystrašíme. Lilo sa nadýchol.

LILOHÉÉJ, TMA! ODÍĎ! Z police číslo trinásť sa ozvali vtáčiky.

VTÁČIKYPíp! Píp! Píp!

MILOVýborne. Tma zostala a vtáčiky sú hore.

Milo si sadol na zem.

LILOČo robíš?

MILOPočúvam.

LILOČo?

MILOKnižnicu. Lilo si sadol tiež. Chvíľu počuli iba dážď.

ŤUK-ŤUK-ŤUK-ŤUK. Potom staré hodiny.

Tik. Tak. Tik. Tak. A niekde napravo vŕzgal schod.

VŔŔŔZG.

MILOHodiny sú pri veľkom stole. Schody sú napravo od nich.

LILOA sviečky?

MILOV skrinke pod schodmi.

LILOTakže pôjdeme za vŕzganím.

MILOPomaly. Drž sa ma za kabát. Lilo chytil látku. Vykročili.

MILOLilo?

LILOÁno?

MILOPrečo nejdeš?

LILOVeď sa držím tvojho kabáta.

MILOMôj kabát mám na sebe. Milo nahmatal vedľa nich vešiak.

MILOTy držíš druhý kabát.

LILOAha.

MILOChcel si ísť s vešiakom?

LILOAspoň sa nebál.

Tentoraz sa Lilo naozaj chytil Mila. Išli za tikaním. Tik. Tak. Pri veľkom stole zabočili doprava. Vŕŕŕzg. Zľava sa ozvalo tiché cinkanie.

CINK-CINK. Lilo zastal.

LILOSviečka?

MILOGlóbus. Má uvoľnený kovový krúžok. Zhora sa ozvalo:

VTÁČIKPíp.

LILOA to je polica trinásť.

MILOSprávne.

LILOPoznám knižnicu aj so zatvorenými očami. V tej chvíli narazil plecom do steny.

LILOSkoro celú. Prišli k schodom.

MILOSkrinka je niekde tu. Obaja hmatali po stene. Lilo našiel rúčku. Potiahol.

KLANG! Niečo mu spadlo na hlavu.

LILOAu.

MILOČo to bolo? Lilo si predmet nahmatal.

LILOHrniec.

MILOPrečo je môj hrniec v skrinke pod schodmi?

LILOMožno sa tiež bál búrky.

MILOHrnce sa neboja. Zvonku zahrmelo.

HRRRM! Lilo si hrniec nasadil na hlavu.

LILOTento trošku áno.

Vedľa hrnca našli sviečku. Ale zápalky tam neboli.

LILOMožno sú v kuchyni.

MILOKuchyňa je na druhej strane knižnice.

LILOTak zavoláme zápalky.

MILONeprídu. Vtom sa ozvalo tiché škrabkanie.

ŠKRAB. ŠKRAB. Lilo sa pritlačil k Milovi.

LILOTo nebola stolička.

MILONie.

LILOAni hodiny.

MILONie. Zvuk sa priblížil. Škrab. Škrab. Potom niečo cinklo pri ich nohách.

CINK! Milo sa zohol. Nahmatal malú škatuľku. Zápalky.

MILOMám ich! Zapálil jednu. V malom svetle uvideli myšku. Za chvostíkom ťahala stužku zo škatuľky.

LILOOna nám ich priniesla!

MILOSkôr si ich brala. Myška pustila stužku a zmizla pod policou.

LILOPomohla nám.

MILONecháme jej omrvinku. Pre istotu.

Sviečka sa rozhorela. Teplé svetlo osvetlilo schody, stôl aj knihy. Lilo sa hrdo postavil.

LILOVidíš? Tma sa ma zľakla. Vtom sa všetky lampy znovu rozsvietili. Lilo žmurkol.

LILOA utiekla úplne.

MILOMy sme neutiekli. To je dôležitejšie.

A tak Milo a Lilo zistili, že keď riešenie nevidíme, nemusíme robiť väčší hluk. Niekedy stačí spomaliť. Počúvať. A dávať pozor, čo nám známe miesto prezrádza. Milo sa pozrel na Lila.

MILOA teraz vráť hrniec do kuchyne.

LILONemôžem.

MILOPrečo?

LILOChráni ma pred krivými bleskami.

MILOLILO!