Ilustrácia k rozprávke Milo a Lilo a sneh uprostred septembra — Milo a Lilo

Audio rozprávka pre deti •

Milo a Lilo a sneh uprostred septembra

Uprostred septembra sneží, lebo v komíne uviazol prechladnutý obláčik Vločka. Krátka rozprávka o pomoci niekomu, kto sa stratil ďaleko od domova.

Pustiť rozprávku 17. septembra 2026 • 3 min
0:00
3:22

V rozprávke stretnete

  • Milo
  • Lilo
  • Obláčik Vločka

Celý text rozprávky

Rozprávku si môžete aj prečítať — napríklad keď nemôžete pustiť zvuk, alebo keď si ju chce dieťa čítať samo. Text zodpovedá nahrávke slovo po slove (346 slov).

Vo štvrtok ráno bola strecha knižnice biela. V záhrade trčali spod snehu len ceduľky a jeden veľmi prekvapený fazuľový list.

LILOPostavíme snehuliaka!

MILONajprv zachránime rastliny.

LILOPostavíme snehuliaka, ktorý zachraňuje rastliny. Z komína sa ozvalo:

PŠIK! FÚÚÚ! Ďalší sneh zasypal Mila až po kolená. Lilo mu nasadil na hlavu hrniec.

LILOBezpečnosť.

MILOVráť mi výhľad.

Za komínom sa triasol obláčik veľký ako vankúš. Mal dve sivé oči a z nosa mu padali vločky.

OBLÁČIKPšik!

LILOJe chorý.

MILOAlebo stratený. Obláčik sa volal Vločka. Patril k zimným oblakom nad severnými horami. Silný vietor ho však odfúkol až sem.

VLOČKAChcel som sa vrátiť. Potom som sa zachytil o komín. Lilo ho potiahol za okraj. Začalo snežiť ešte viac.

MILONie silou.

LILOMáš oblačný plán? Milo si všimol, že Vločka je omotaná okolo starej kovovej korunky komína.

MILONajprv ju musíme uvoľniť.

Milo držal rebrík. Lilo opatrne odmotával oblak. Vločka sa bála pohnúť.

VLOČKAČo ak znova zablúdim?

LILOAj my sme sa stratili.

MILOViackrát.

LILOAle vždy sme našli ďalšiu stopu. Zavolali Brčka. Poštový vták priniesol mapu vetrov a ukázal Vločke prvý smer.

VTÁKNemusíš vidieť celé hory. Leť k vysokému duba. Odtiaľ uvidíš rieku. A potom ďalší bod. Vločka sa zhlboka nadýchla.

VLOČKAĎakujem. Zdvihla sa nad komín. Na rozlúčku kýchla tak silno, že Lilo zapadol do záveja.

LILOSom snehuliak!

MILOSnehuliaci nerozprávajú. Lilo okamžite stíchol. Vydržal dve sekundy.

LILOTento áno.

Popoludní vykuklo slnko a sneh sa začal topiť. Milo s Lilom skontrolovali záhradu. Rastliny boli studené, ale celé. Na mokrej streche sa objavili drobné modré stopy. Neviedli od Vločky. Začínali pri džbáne s fazuľou, pokračovali dolu schodmi a cez knižnicu. Milo a Lilo ich sledovali až k prázdnej stene za policou číslo sedem. Tam sa stopy skončili. Lilo prešiel dlaňou po stene. Na prstoch mu zostala modrá krieda. Urobil jednu čiaru. Zo steny sa ozvalo:

KLOP. KLOP. Niekto zaklopal z druhej strany.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEAj veľmi čudný problém sa rieši ľahšie, keď najprv zistíme, čo druhého trápi, a pomôžeme mu po malých krokoch.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAKam vedú modré stopy a kto klope spoza steny? Zajtra Milo a Lilo nakreslia dvere, ktoré nemajú kľučku – a zistia, že kľúčom nebude žiadny predmet.

Ďalšie rozprávky Mila a Lila

Všetky rozprávky →