Milo a Lilo a cesta domov

ROZPRÁVAČ – KRÁTKA REKAPITULÁCIAVčera Milo, Lilo a Štik pomohli pomýlenej ozvene. Našli poslednú zo šiestich pečiatok aj menovku DOMOV. Vrátili sa do skladu, aby zatúlaným veciam otvorili cestu domov. Stroj sa však už spustil a pomýlil si Štika s uhorkou.

STROJZelený. Medzi uhorky!

Štikovi pristál na nose štítok. Bola na ňom nakreslená uhorka.

ŠTIKJa som drak!

LILOA uhorky neštikútajú.

ŠTIKHik!

Štítok mu odletel z nosa a prilepil sa Lilovi na hrniec.

Milo stlačil tlačidlo STOP. Veľký stroj uprostred skladu zastal. Ponožky, ktoré poletovali okolo, pomaly dopadli na zem. Pani Priečinková vyšla spoza stola.

PANI PRIEČINKOVÁEšteže ste tu! Stroj sa spustil skôr, než som ho stihla opraviť.

Milo vložil pečiatky do stroja. Lilo pripevnil menovku. Nad zásuvkami sa rozsvietili svetielka.

PANI PRIEČINKOVÁCesty domov sú otvorené. Skúsime ho pustiť pomaly.

Stlačila malé tlačidlo. Po páse prišla červená ponožka.

STROJČervená. Patrí k paradajkám.

PONOŽKANepatrím!

Milo stroj hneď zastavil.

LILOPečiatky máme. Menovku máme. Prečo sa stále mýli?

Milo pozrel na ponožku. Bola červená, ale mala pätu, špičku a na boku malú záplatu.

MILOOn si všíma iba farbu.

PANI PRIEČINKOVÁA niekedy tvar. Ráno mi poslal hodiny k tanierom.

LILOTo museli byť hlučné raňajky.

Milo si kľakol k ponožke.

MILOKam potrebuješ ísť?

PONOŽKAK druhej ponožke. Bývame v modrej zásuvke v detskej izbe.

MILOPočul si to, stroj?

STROJPočul. Modrá zásuvka. Detská izba.

LILOVidíš? Stačilo sa opýtať.

STROJJa som sa ešte nikdy nepýtal.

MILOTak začni teraz. Pred každou cestou sa opýtaj: Kam patríš?

Pani Priečinková napísala otázku na veľkú kartičku a upevnila ju nad pás. Milo pustil stroj na najpomalší chod. Červená ponožka sa posunula dopredu.

STROJKam patríš?

PONOŽKADo modrej zásuvky v detskej izbe.

Otvorili sa malé dvierka. Za nimi bolo vidieť modrú zásuvku. V nej čakala druhá červená ponožka.

PONOŽKAÁno! To je ono!

Pás ju opatrne posunul cez dvierka. Ponožky sa k sebe pritúlili pätami.

Ďalší prišiel dáždnik. Stroj už nehádal.

STROJKam patríš?

DÁŽDNIKNa háčik vedľa žltých čižiem.

Otvorili sa dvierka do chodby. Dáždnik spoznal svoje čižmy a spokojne sa zavesil. Štik sa opatrne priblížil k pásu. Stroj k nemu otočil malé svetielko.

STROJA ty? Kam patríš?

ŠTIKSem. Pomáham pani Priečinkovej hľadať stratené veci.

STROJTak ťa nikam neposielam.

Zásuvka s uhorkami zostala zatvorená. Štik si vydýchol a pani Priečinková ho pohladila po chrbte.

PANI PRIEČINKOVÁPravdaže patríš k nám. Kto by mi pomáhal, keď sa mi stratia okuliare?

LILOUhorka určite nie. Tá nemá nos. Potom prišiel rad na Lilov hrniec.

MILOTy si ho dal na pás?

LILOChcem vidieť, či to stroj už vie.

STROJKam patríš?

Hrniec ticho cinkol. Lilo sa k nemu prihlásil a nasadil si ho na hlavu.

LILOKu mne.

Stroj vytlačil štítok LILOV. Tentoraz sa trafil. Jedna po druhej odchádzali veci domov. Pani Priečinková kontrolovala dvierka a Milo počúval odpovede. Čoskoro bol pás prázdny.

PANI PRIEČINKOVÁStihli sme to. Nikto nezostal stratený.

Štik si spokojne sadol. Nos ho konečne prestal štekliť. Lilo mu odlepil posledný kúsok uhorkového štítka z ucha.

LILOHotovo. Zase si celý drak.

ROZPRÁVAČ – POUČENIEPodľa vzhľadu nezistíme všetko. Keď chceme niekomu pomôcť, najprv sa ho opýtajme.

ROZPRÁVAČ – ZAJTRAPani Priečinková im priniesla kakao. Vtom sa z Lilovho hrnca ozvalo čľupnutie. Plávala v ňom maličká papierová veľryba. V papuli držala list. Lilo ho otvoril. Bola v ňom jediná veta: „Pomoc. Stratilo sa nám more.“

MILOAko sa môže stratiť celé more?

Papierová veľryba otvorila papuľu. A z hrnca sa ozvalo hlboké volanie.