Milo a Lilo a návštevník v rukáve

V starej knižnici sa ochladilo. Milo vybral zo skrine jesenný kabát. Lilo vybral zo skrine Milov hrniec.

MILOTen tam čo robil?

LILOBol odložený na jeseň.

MILOHrniec nemá letnú a jesennú verziu.

LILOTeraz má.

Milo si obliekol kabát. Jednu ruku zasunul do rukáva. Potom druhú. A okamžite ju vytiahol.

MILOAu!

LILOJe ti malý?

MILONiečo ma pichlo.

Kabát sa pohol. Milo ho držal od seba. Lilo sa priblížil.

LILOMilo. Tvoj kabát nechce ísť von.

MILOV mojom kabáte niečo je.

LILOPríloha?

MILONávštevník.

Z konca rukáva vykukol malý čierny nos. Za ním dve oči. A napokon kus pichľavého chrbta.

LILOJežko!

JEŽKOProsím vás. Neťahajte ma.

Milo položil kabát na stôl. Ježko zostal v rukáve. Vonku mal iba hlavu a predné labky. Volal sa Pichko. Večer vošiel cez otvorené dvere do knižnice. Vo vetre sa zľakol buchnutia a schoval sa do kabáta, ktorý visel nízko pri zemi. Teraz nevedel von.

LILOVošiel si rukávom?

JEŽKOVošiel som zdola. Toto som považoval za východ.

MILOTo býva východ pre ruku.

LILONie každý vie, ako fungujú kabáty.

Lilo položil dlaň pred ježkov nos.

LILOPoď. Tu je už miesto.

Pichko sa zaprel labkami. Pohyboval nimi, ale dopredu sa neposunul. Rukáv sa iba natiahol.

JEŽKONiečo ma drží vzadu.

LILOTak cúvni.

Ježko skúsil cúvnuť. Látka sa mu ešte pevnejšie zachytila o pichliače.

JEŽKOTeraz ma to drží viac.

MILOZastavíme. Najprv sa pozrieme.

Milo rozopol kabát a otvoril ho na stole. Vnútorná podšívka bola pri rukáve natrhnutá. Pichko prešiel cez dieru a dostal sa medzi dve vrstvy látky.

Lilo sa pokúsil pozrieť dovnútra cez úzky koniec rukáva. Hlavu naklonil doprava. Potom doľava.

LILOVidím iba ježka.

MILOPreto sa pozrieme z tej strany, kadiaľ vošiel.

Milo opatrne roztiahol už natrhnutý okraj podšívky. Nebolo treba ježka otáčať ani vyťahovať. Stačilo otvoriť látku okolo neho. Pichko sa prestal zapierať labkami.

JEŽKOTakto ma to aspoň netlačí.

Lilo priniesol lampu zo stola na čítanie. Milo mu ukázal, kam svietiť. V tieni rukáva teraz jasne videli dlhú niť, ktorá viedla od jedného pichliača k druhému.

LILOTo nie je zaseknutá hlava. To je zachytený chrbát.

MILOPresne. Preto mu nepomáhalo ťahať dopredu. Pri pokuse vyliezť si na pichliače zachytil voľné nite.

LILOTvoj kabát má tajnú chodbu.

MILOMôj kabát potrebuje zašiť.

LILONajprv z nej vysťahujeme ježka.

Milo položil kabát tak, aby Pichko neležal na chrbte. Lilo pod rukáv podsunul zloženú utierku. Ježko si na ňu mohol oprieť predné labky.

MILOTeraz chvíľu zostaň. Budeme uvoľňovať nite.

JEŽKOJa som už skúšal zostať celú noc.

LILOTeraz pri tom nebudeš sám.

Pichko prestal ťahať. Milo odklopil poškodenú podšívku. Našiel prvú zachytenú niť a opatrne ju zodvihol z pichliača. Lilo držal látku od ježkovho chrbta. Prvá niť povolila. Pichko cítil, že tlak na jednej strane zmizol. Opatrne vydýchol a prestal sa krčiť. Teraz sa im pracovalo oveľa ľahšie. Druhá tiež. Pri tretej Lilo nedočiahol prstami. Vytiahol lyžicu.

MILOČo chceš robiť?

LILOPodržať látku. Nie jesť ježka.

Hladký koniec lyžice zasunul pod okraj rukáva. Tým látku trochu nadvihol. Milo už videl na poslednú slučku. Pichko sa náhle skrčil. Lilo pustil rukáv.

MILOČo sa stalo?

JEŽKOZľakol som sa. Bol som si istý, že ma to zase potiahne.

Milo mu ukázal uvoľnené nite.

MILOTieto už nedržia. Zostala jedna. Nepotiahneš ty ani my.

LILOBudeme veľmi pomalí objavitelia.

MILOAspoň raz.

Počkali, kým sa Pichko upokojí. Potom Lilo znovu nadvihol látku a Milo uvoľnil poslednú niť. Rukáv konečne prestal ježka držať.

MILOTeraz môžeš dopredu. Iba kúsok.

Pichko posunul jednu labku. Potom druhú. Látka sa už nenapínala. O chvíľu vyšiel celý na utierku. Lilo zatlieskal. Ježko sa okamžite stočil. Lilo prestal.

LILOPrepáč. Radosť mi vyšla príliš nahlas.

Pichko po chvíli znovu vykukol. Milo mu položil pred nos plytkú misku s vodou.

JEŽKOĎakujem. Myslel som si, že tam zostanem až do zimy.

MILOJa som si myslel, že si oblečiem kabát.

LILOObaja ste mali zlé ráno.

Keď si Pichko oddýchol, odprevadili ho do záhrady. Pod kríkmi mal svoj úkryt. Sám poznal cestu, len potreboval, aby mu otvorili dvere. Lilo sa vrátil k stolu. Milo už prezeral natrhnutú podšívku.

LILOMilo?

MILOČo?

LILOMám ti pred oblečením skontrolovať aj nohavice?

MILOPrečo?

LILOMajú dve tajné chodby.

A tak Milo a Lilo zistili, že keď je niekto zaseknutý, silné ťahanie nemusí pomôcť. Najprv treba zistiť, čo ho drží. A potom to pokojne uvoľniť. Večer Milo položil zašitý kabát do skrine. Lilo do nej ešte nazrel.

MILOČo kontroluješ?

LILOČi je bez návštevy.

Vtom pri okne zaznelo zvláštne klopanie. Ťuk. Ťuk. Ťuk. Lilo sa pomaly otočil.

LILOTá ďalšia asi vie použiť okno.