Milo a Lilo a príšera z police číslo 13

Na konci jednej starej ulice stojí ešte staršia knižnica. Je taká stará, že jej schody vŕzgajú, okná pískajú vo vetre a jedna polica sa nakláňa doľava už najmenej sto rokov. A práve v tejto knižnici bývajú dvaja objavitelia. Milo a Lilo. Lilo miluje dobrodružstvá. Čím sú divnejšie, tým lepšie. Milo má dobrodružstvá tiež rád. Len by bol najradšej, keby sa odohrávali niekde ďaleko. Bez neho.

LILOMILO!

MILOČo si rozbil?

LILONič!

MILOEšte.

LILONašiel som niečo!

MILOMôžeme to nenájsť naspäť?

LILOPoď sem!

Lilo stál pred veľkou policou číslo trinásť. Bola plná starých atlasov, zaprášených máp a kníh s takými dlhými názvami, že Milo pri nich niekedy zaspal skôr, než ich dočítal. Z najnižšej priehradky sa ozvalo:

Frrrrrrrr... Lilo vyvalil oči.

LILOPočuješ?!

MILOPočujem.

LILONiečo tam dýcha!

MILOMožno je to vietor.

LILOVietor nebýva v polici.

MILOTy si minulý týždeň býval v skrini.

LILOTo bola výprava.

MILOHľadal si ponožku.

LILOA našiel som dve!

Z police sa znovu ozvalo:

Frrrrr... frrrrr... Lilo sa naklonil bližšie.

LILOMilo...

MILONie.

LILOČo ak je tam...

MILONie.

LILO...PRÍŠERA?!

MILOPrečo to vždy musí byť príšera?

LILOLebo keby tam bola mrkva, nebolo by to dobrodružstvo.

MILOMrkva je úplne v poriadku.

Lilo sa rozbehol cez knižnicu. O chvíľku sa vrátil. Na hlave mal hrniec. V jednej ruke metlu. V druhej veľkú drevenú varechu. Milo naňho chvíľu pozeral.

MILOČo to má byť?

LILOVýbava objaviteľa.

MILOTo je môj hrniec.

LILOPrilba.

MILOMetla?

LILOOchranná palica.

MILOVarecha?

LILOKeby bola príšera hladná.

MILOČím ju chceš nakŕmiť? Lilo sa zamyslel.

LILOVarechou.

MILOVýborný plán.

Milo si vzal lampáš. Pretože aj keď Milo veľmi rád hundral... keď sa Lilo pustil do dobrodružstva, Milo ho nikdy nenechal samého. Obaja si kľakli pred policu číslo trinásť.

LILOOtvoríme ju na tri.

MILODobre.

LILOJeden... Milo ustúpil o krok.

LILODva... Milo ustúpil o ďalší krok.

LILOMilo?

MILOIstím ťa odtiaľto.

LILOSi skoro za stolom.

MILOVeľmi bezpečný stôl.

LILOTRI!

Lilo otvoril malé drevené dvierka.

BÁC! Zo skrinky vypadla stará kniha.

LILOAAAA!

MILOAAAA! Obaja odbehli. Zastavili sa až pri veľkom glóbuse. Chvíľu bolo ticho.

LILOVideli sme príšeru?

MILONie.

LILONaháňala nás?

MILONie.

LILOTak prečo sme utiekli? Milo sa zamyslel.

MILOAby sme jej dali trochu súkromia.

LILOAha.

Vtom sa z police ozvalo:

Píp! Lilo vyskočil.

LILOPríšera pípla!

MILOPríšery pípajú?

LILOTáto asi áno.

MILOMožno je to veľmi malá príšera.

LILOAlebo veľmi slušná.

Tentoraz sa vrátili pomaly. Naozaj pomaly. Lilo išiel prvý. Milo hneď za ním. No... asi tri kroky za ním. Milo posvietil lampášom do police. Za kopou starých máp bolo malé hniezdo. A v ňom... tri maličké vtáčiky.

VTÁČIKYPíp! Píp! Píp! Lilo sa k nim naklonil.

LILOTo ste vy?

VTÁČIKPíp!

LILOA kde je príšera?

VTÁČIKPíp!

MILOMyslím, že hovorí, že žiadna príšera nebola.

LILOTy rozumieš vtákom?

MILONie.

LILOTak ako to vieš?

MILOLebo sú to vtáky.

A potom si všimli niečo ďalšie. Pri otvorenom okne visela stará mapa. Keď zafúkal vietor, mapa sa zachvela.

Frrrrrrrr... Lilo otvoril ústa. Pozrel na mapu. Potom na vtáčiky. Potom na Mila.

LILOTakže to dýchanie...

MILOBola mapa.

LILOA pípanie...

MILOBoli vtáčiky.

LILOA príšera...

MILOBola v tvojej hlave. Lilo si chytil hlavu.

LILOVon!

MILOČo robíš?

LILOVyháňam ju! Milo sa rozosmial.

Milo otvoril okno trochu viac. O chvíľu priletela mama vtáčica a pristála pri svojich mláďatkách. Lilo si sadol vedľa Mila.

LILOVieš čo?

MILOČo?

LILOKeď niečo nepoznáme, môžeme si vymyslieť všelijaké strašidelné veci.

MILOPresne.

LILOAle keď sa pozrieme bližšie...

MILOZistíme, ako to naozaj je. Lilo prikývol.

LILOTakže nabudúce nebudeme utekať.

MILOSprávne.

LILONajprv sa pozrieme.

MILOÁno.

LILOA potom utečieme.

MILOLilo!

Milo chcel starú mapu zložiť späť. No vtom si niečo všimol. V rohu mapy bol nakreslený veľký červený krížik. Lilo sa k nemu pritisol.

LILOČo je to?

MILONeviem. Lilo sa usmial. Milo si povzdychol. Pretože ten úsmev poznal.

LILOMilo...

MILONie.

LILOMilo...

MILOUrčite nie.

LILOPOKLAD! Lilo vyskočil.

LILOIdeme ho nájsť!

MILOTeraz?!

LILOÁno!

MILOVeď je skoro noc!

LILOTak si vezmeme lampáš!

MILOLilo...

LILOA hrniec!

MILOVRÁŤ MI HRNIEC!

LILOOBJAVITELIA POTREBUJÚ PRILBY!

MILOV TOM ROBÍM POLIEVKU!

A tak sa v starej knižnici skončilo jedno dobrodružstvo... a možno práve začalo ďalšie. Pretože Milo a Lilo sú objavitelia. A objavitelia veľmi dobre vedia jednu vec: Keď niečomu nerozumieš, nemusíš sa toho hneď báť. Niekedy stačí prísť trochu bližšie... pozrieť sa... a zistiť, že príšera je vlastne len mapa vo vetre. Alebo vtáčik. Alebo Lilo s hrncom na hlave.

LILOPrilbou!

MILOHRNCOM!