Audio rozprávka pre deti •
Milo a Lilo a poklad pod knižnicou
Stará mapa s červeným krížikom zavedie Mila a Lila k tajnej truhlici pod podlahou knižnice. Dobrodružná rozprávka o poklade, ktorý je vzácnejší ako zlato.
V rozprávke stretnete
Milo
Lilo
Celý text rozprávky
Rozprávku si môžete aj prečítať — napríklad keď nemôžete pustiť zvuk, alebo keď si ju chce dieťa čítať samo. Text zodpovedá nahrávke slovo po slove (988 slov).
V starej knižnici bola noc. Vonku svietil mesiac. Vtáčiky na polici číslo trinásť spali. A všetci rozumní obyvatelia knižnice sa pomaly chystali do postele. Teda... skoro všetci.
LILOMILO!
MILONie.
LILOAle ja som ešte nič nepovedal.
MILOPoznám ťa.
LILOMám plán!
MILOVidíš?
Lilo pribehol k Milovi so starou mapou. Presne s tou, ktorú našli na polici číslo trinásť. A presne s tou, na ktorej bol nakreslený veľký červený krížik.
LILOPoklad!
MILOPosteľ.
LILOPoklad!
MILOVankúš.
LILODobrodružstvo!
MILOPerina. Lilo sa zamyslel.
LILOPoklad pod perinou? Milo sa posadil.
MILOKde? Lilo sa usmial.
MILOTo nebolo vtipné.
LILOBolo.
Milo si prezrel mapu. Boli na nej nakreslené police. Stoly. Veľký glóbus. A uprostred knižnice... červený krížik. Milo sa pozrel na mapu. Potom na podlahu. Potom zase na mapu.
MILOTen krížik je...
LILOPoklad!
MILO...pod veľkým stolom. Lilo zalapal po dychu.
LILOPOKLAD POD STOLOM!
MILOPovedal som to isté, len tichšie.
Rozbehli sa k veľkému stolu. Teda... Lilo sa rozbehol. Milo išiel za ním. Pretože Milo tvrdil, že správny objaviteľ nikdy nebeží tam, kde nevidí na zem. V skutočnosti sa mu len nechcelo. Lilo vliezol pod stôl.
BÁC!
LILOAu!
MILONašiel si poklad?
LILONašiel som stôl.
MILOVýborne. Je obrovský. Bol by som prekvapený, keby si ho minul.
Pod stolom však nič nebolo. Len prach. Jedna ceruzka. A niečo, čo vyzeralo ako veľmi starý kúsok chleba. Lilo ho zdvihol.
MILONIE.
LILOČo?
MILONejedz to.
LILONechcel som.
MILOPoznám ťa. Lilo chlieb položil.
LILOMožno je to poklad.
MILOAk áno, nech si ho niekto nechá.
Milo si znovu prezrel mapu.
MILOPočkaj.
LILOČo?
MILOTen krížik nie je pod stolom. Milo otočil mapu.
MILOJe pod podlahou. Lilo vyvalil oči.
LILOTAJNÁ CHODBA!
MILOAlebo pivnica.
LILOTAJNÁ PIVNICA!
MILOTo už znie horšie.
Pod kobercom našli malé kovové dvierka. Mali okrúhle držadlo. Lilo ho okamžite chytil.
MILOPočkaj!
LILOČo?
MILONemôžeš vždy všetko hneď otvoriť.
LILOPrečo?
MILOPretože nevieme, čo tam je. Lilo pustil držadlo.
LILOMáš pravdu. Milo spokojne prikývol.
LILONajprv si dám prilbu.
MILONie.
O chvíľu sa Lilo vrátil. Na hlave mal Milov hrniec.
MILOLilo.
LILOÁno?
MILOČo som ti povedal o mojom hrnci?
LILOŽe je veľmi bezpečný.
MILOTo som nikdy nepovedal.
LILOAle myslel si si to.
Otvorili dvierka. Pod nimi boli schody. Viedli dole do tmy.
LILOWau.
MILONie.
LILOČo nie?
MILOCelé toto.
LILOVeď sme objavitelia!
MILONemohli sme byť pekári?
LILONie.
MILOZáhradníci?
LILONie.
MILOĽudia, ktorí spia?
LILOPoď!
Milo zapálil lampáš. A pomaly zišli dolu. Jeden schod. Druhý schod. Tretí schod.
VŔŔŔZG. Lilo zastal.
LILOPočul si?
MILOSchod. Urobili ďalší krok.
KVAP. Lilo zastal.
LILOA toto?
MILOVoda. Urobili ďalší krok.
HÚÚÚÚÚ! Lilo schmatol Mila.
LILOA TOTO?! Milo posvietil lampášom. Na zemi ležala stará fľaša. Vietor fúkal cez jej hrdlo.
HÚÚÚÚÚ! Milo sa pozrel na Lila.
MILOFľaša.
LILOJa som sa nebál.
MILODržíš ma za nos. Lilo pustil Milov nos.
LILOIstil som ťa.
Na konci schodov bola malá miestnosť. A uprostred nej... stála truhlica. Lilo otvoril ústa.
LILOPoklad. Milo otvoril ústa.
MILOPoklad. Lilo sa naňho otočil.
LILOTY SI POVEDAL POKLAD!
MILONepovedal.
LILOPovedal!
MILOPotichu.
Truhlica bola stará. Zaprášená. A zamknutá na veľký zámok. Lilo ho chytil. Potiahol. Nič. Potiahol silnejšie. Nič. Zaprel sa oboma nohami.
LILOHNNNNNNNG!
BÁC! Lilo spadol na zadok.
MILOOtvorilo sa?
LILONie.
MILOA zadok?
LILOTen áno.
Milo si všimol malý nápis na veku truhlice. Odfúkol prach.
MILONiečo tu je.
LILO„Pozor, obrovský poklad“?
MILONie.
LILO„Pozor, malý poklad“?
MILONie.
LILO„Lilo je najlepší objaviteľ“?
MILOPrečo by to niekto písal na sto rokov starú truhlicu? Lilo pokrčil plecami.
LILOVedeli, že prídem.
MILOJe tu napísané: „Kľúč nájde ten, kto sa dobre pozerá.“
LILODobre!
Lilo začal pobehovať po miestnosti. Pozrel pod truhlicu. Za truhlicu. Do fľaše. Do svojho vrecka. Do Milovho vrecka.
MILOPrečo hľadáš kľúč v mojom vrecku?
LILODobre sa pozerám.
MILOPozeraj sa vo svojom vrecku.
LILOTam mám keksík. Milo sa zastavil.
MILOAký keksík?
LILOMôj.
MILOTo je môj keksík!
LILOTeraz riešime poklad, Milo.
Milo si sadol. Rozhliadol sa. A potom si všimol starý obraz na stene. Bol na ňom namaľovaný zakladateľ knižnice. Veľmi vážny pán. S veľkým klobúkom. Veľkými fúzmi. A... s malým zlatým kľúčom namaľovaným na vrecku.
MILOLilo.
LILONašiel si môj keksík?
MILOPozri na obraz. Lilo prižmúril oči.
LILOMá smiešne fúzy.
MILOVrecko.
LILOMá smiešne vrecko.
MILOKĽÚČ!
LILOAha!
Za obrazom našli malý háčik. A na ňom visel skutočný zlatý kľúč. Lilo ho vzal.
LILOJa otvorím truhlicu!
MILOPomaly.
LILOPomaly. Lilo vložil kľúč do zámku. Otočil ním.
CVAK. Obaja stíchli. Lilo pomaly otvoril veko.
VŔŔŔZG... V truhlici bolo...
LILOČO?!
MILOKnihy?
Truhlica bola plná starých kníh. Žiadne zlato. Žiadne drahokamy. Žiadna koruna. Len knihy. Lilo sklamane sklopil hlavu.
LILOTo nie je poklad. Milo jednu knihu vytiahol. Na obale bolo napísané:
„NEOBJAVENÉ MIESTA“Druhú.
„ZÁHADY ĎALEKÝCH KRAJÍN“Tretiu.
„TVORY, KTORÉ MOŽNO EXISTUJÚ“Lilo zdvihol hlavu.
LILOMožno? Milo otvoril ďalšiu. Z nej vypadla malá mapa. Potom druhá. A tretia. Lilo sa usmial.
LILOMilo...
MILONie.
LILOTo nie sú knihy.
MILOSú.
LILOTo sú... Lilo sa nadýchol.
LILODOBRODRUŽSTVÁ! Milo si povzdychol.
MILOVedel som, že to povieš.
Milo sa pozrel na plnú truhlicu máp a kníh. A potom sa predsa len trochu usmial. Pretože nie každý poklad musí byť zo zlata. Niekedy je poklad niečo, čo vám ukáže cestu k ďalším objavom. Alebo vás naučí niečo nové. Alebo vás zavedie na miesto, o ktorom ste ani nevedeli, že existuje. Lilo vytiahol jednu veľkú mapu.
LILOMilo!
MILOČo zase?
LILOPozri! Na mape bol nakreslený les. Uprostred lesa jazero. A pri jazere... veľké vajce. Milo sa zamračil.
MILOPrečo je tam vajce? Lilo otočil mapu. Na druhej strane bolo napísané:
„VAJCE, KTORÉ SA NESMIE OTVORIŤ.“Nastalo ticho. Lilo sa pozrel na Mila. Milo sa pozrel na Lila.
MILONie.
LILOAle—
MILONie.
LILOLen sa—
MILONIE.
LILOAni trošku?
MILOPrečo by sme vôbec otvárali vajce, na ktorom je napísané, že sa nesmie otvoriť?! Lilo sa zamyslel.
LILOAby sme zistili, prečo sa nesmie otvoriť. Milo zavrel oči.
MILOSamozrejme.
A tak Milo a Lilo našli svoj prvý skutočný poklad. Neboli v ňom zlaté mince. Bolo v ňom niečo oveľa nebezpečnejšie. Nápady. Mapy. Záhady. A najmenej jedno vajce, ktoré sa rozhodne nemalo otvárať. Lilo si mapu schoval pod pazuchu.
LILOIdeme zajtra?
MILONie.
LILOTak pozajtra?
MILONie.
LILOTak zajtra.
MILOLilo! Lilo vykročil hore schodmi. Stále mal na hlave hrniec.
MILOA VRÁŤ MI HRNIEC!
LILOPRILBU!
MILOHRNIEC!
LILOPRILBU!
MILOV ČOM MÁM TERAZ UROBIŤ POLIEVKU?! Lilo sa zastavil. Chvíľu premýšľal.
LILOV truhlici?
MILOLILO!
Ďalšie rozprávky Mila a Lila
Milo a Lilo a Ostrov stratených koncov
Na Ostrove stratených koncov rytier, sliepka a tri torty stále opakujú tú istú scénu. Milo a Lilo im pomáhajú nájsť koniec. Rozprávka o trpezlivosti a pozornosti.
Milo a Lilo a dvere nakreslené kriedou
Lilo nakreslí kriedou dvere a hlas spoza steny ich otvorí len tomu, kto sa vie podeliť. Rozprávka o tom, že niektoré dvere neotvorí kľúč, ale ochota pomôcť.
Milo a Lilo a Maják poslednej bodky
Záverečný diel série: Milo a Lilo sa ponáhľajú k Majáku poslednej bodky pred Búrkou bez konca. Rozprávka o svetle, ktoré žiadna búrka nevezme, keď sa oň podelíme.