Milo a Lilo a vajce, ktoré sa nesmie otvoriť

Na konci jednej starej ulice stojí ešte staršia knižnica. A v tej knižnici bývajú dvaja objavitelia. Milo a Lilo. Lilo miluje dobrodružstvá. Najmä tie, pri ktorých sa niečo otvorí, vybuchne alebo aspoň trochu trasie. Milo má dobrodružstvá tiež rád. Najmä keď sa skončia. A dnes ráno mal Milo veľmi jednoduchý plán. Chcel si urobiť raňajky.

MILOKde je môj hrniec?

Ticho.

MILOLilo?

LILOČo?

MILOKde je môj hrniec?

Lilo vošiel do miestnosti.

Na hlave mal hrniec.

LILOAký hrniec?

MILOTen, ktorý máš na hlave.

Lilo si chytil hrniec.

LILOToto?

MILOÁno.

LILOTo je prilba.

MILOVčera to bol hrniec.

LILOVeci sa menia, Milo.

MILODaj mi ho.

LILONemôžem.

MILOPrečo?

Lilo vytiahol spod pazuchy starú mapu.

LILOIdeme hľadať vajce.

Milo zavrel oči.

MILOSamozrejme.

Bola to mapa, ktorú našli v tajnej truhlici pod knižnicou. Bol na nej nakreslený les. Jazero. A pri jazere veľké vajce. Na druhej strane mapy stálo:

„VAJCE, KTORÉ SA NESMIE OTVORIŤ.“Milo ukázal na nápis.

MILOPrečítaj mi toto.

LILO„Vajce.“

MILOĎalej.

LILO„Ktoré.“

MILOĎalej.

LILO„Sa.“

MILOLilo.

LILO„Nesmie otvoriť.“

MILOVýborne. A čo teda urobíme?

Lilo sa zamyslel.

LILONájdeme ho.

MILOA potom?

LILOOtvoríme ho.

MILONIE!

LILOTak prečo ho hľadáme?

Milo otvoril ústa.

Zavrel ich.

Znovu otvoril.

MILOTo je… veľmi dobrá otázka.

LILOĎakujem.

MILOTo nebola pochvala.

Podľa mapy sa tajomné miesto nachádzalo za knižnicou. Za starým múrom. Za kríkmi. A za miestom, kam Milo nikdy nechodil.

LILOPrečo si tu nikdy nebol?

MILOSú tu žihľavy.

LILOTy sa bojíš žihľavy?

MILONebojím. Rešpektujem ju.

Lilo sa rozbehol dopredu.

MILOLilo!

LILOČo?!

MILONebež!

LILOPrečo?!

ŠUCH! BÁC!

LILOAu.

MILOPreto.

Lilo ležal v kríku. Z kríka mu trčali iba nohy.

LILONašiel som skratku.

MILONašiel si krík.

LILOAj to.

Za kríkmi objavili malé jazierko. Presne ako na mape. Pri brehu stál starý strom. A pod stromom… bolo niečo veľké. Okrúhle. Biele. Lilo zalapal po dychu.

LILOVAJCE!

MILOPotichu!

Lilo zašepkal.

LILOVAJCE!

MILOTo je rovnaké, len šepkáš.

Vajce bolo skoro také veľké ako Lilo. Na škrupine malo modré bodky. A okolo neho boli naukladané kamene. Milo si kľakol.

MILONedotýkaj sa ho.

LILONedotýkam.

Lilo sa ho dotkol.

MILOPráve si sa ho dotkol!

LILOChcel som zistiť, či je teplé.

MILOA?

Lilo priložil na vajce obe ruky.

LILOJe teplé.

MILOVýborne. Teraz už vieme dve veci. Je teplé… a ty nevieš, čo znamená „nedotýkaj sa“.

Milo vytiahol mapu. V rohu bol drobný obrázok. Vajce. A pod ním tri značky. Slnko. Mesiac. A hviezda.

MILOHmm.

LILOČo?

MILOMožno ho máme iba pozorovať.

LILOAko dlho?

MILONeviem.

LILOPäť minút?

MILOMožno.

LILOTri?

MILOLilo.

LILOJednu?

MILOLilo!

Z vajca sa ozvalo:

TUK.

Obaja stuhli.

LILOMilo?

MILOÁno?

LILOVajce zaklopalo.

MILOVajcia neklopú.

TUK. TUK.

Milo cúvol.

MILOToto klopká.

Lilo sa naklonil k vajcu.

LILOHaló?

MILOČo robíš?

LILOMožno niekto chce von.

MILOPresne preto tam bolo napísané, že sa to nemá otvárať!

Lilo zaklopal na škrupinu.

TUK TUK.

Zvnútra prišlo:

TUK TUK.

Lilo sa potešil.

LILOOno ma napodobňuje!

Zaklopal trikrát.

TUK TUK TUK.

Z vajca:

TUK TUK TUK.

LILOMilo! Je múdre!

MILOAlebo hladné.

Lilo pomaly stiahol ruku.

LILOPrečo si povedal hladné?

MILOLen tak.

LILOMohol si povedať „milé“.

MILOMohol.

LILOAle povedal si „hladné“.

MILOÁno.

Lilo sa postavil za Mila.

MILOPrečo si za mnou?

LILOIstím ťa.

Vtom sa vajce pohlo. Najprv trošku. Potom viac. A potom…

KRRRK!

Na škrupine sa objavila prasklina.

LILOPRASKÁ!

MILOVidím!

LILOČO UROBÍME?!

MILONIČ!

LILOTO JE TVOJ PLÁN?!

MILONAJVÄČŠÍ NÁPIS NA MAPE HOVORÍ, ABY SME HO NEOTVÁRALI!

LILOALE ONO SA OTVÁRA SAMO!

Milo sa zastavil.

MILOTo je pravda.

KRRRK!

Prasklina sa zväčšila.

Lilo si stiahol hrniec viac na hlavu.

MILOTo je môj hrniec.

LILOTeraz nie je vhodný čas!

Škrupina sa rozlomila. Jedna polovica spadla doprava. Druhá doľava. A z vajca vykuklo… malé zelené čudo. Malo veľké oči. Dlhý chvost. Dve maličké krídla. A na hlave kus škrupiny ako čiapku.

LILODrak!

MILONevieme, či je to drak.

Čudo otvorilo papuľu.

ČUDOPíp.

Ticho.

LILODrak.

MILOPovedalo „píp“.

LILOMalý drak.

ČUDOPíp!

Lilo sa usmial.

LILOMôžeme si ho nechať?

MILONie.

LILOAle—

MILONie.

LILOAni—

MILONie.

Čudo sa pozrelo na Mila.

Potom na Lila.

Potom vyskočilo z vajca.

PLOP.

A rozbehlo sa rovno k Milovi.

MILOPrečo ide ku mne?

Čudo sa mu vyšplhalo po nohavici.

MILOLilo.

Po veste.

MILOLilo!

Až na hlavu.

LILOPáčiš sa mu.

MILODAJ HO DOLE!

Čudo sa pohodlne usadilo na Milovej hlave.

ČUDOPíp.

LILOUž máš aj ty prilbu.

MILOToto nie je prilba!

Lilo vytiahol mapu. Až teraz si všimol, že pod obrázkom vajca bol ešte jeden drobný nápis.

LILOMilo?

MILOČo?

LILOTu je ešte niečo napísané.

MILOČítaj.

Lilo si mapu priblížil k očiam.

LILO„Vajce nikdy neotvárajte.“

MILOÁno. To už vieme.

LILO„Ak sa však otvorí samo…“

Milo stuhol.

MILOPokračuj.

LILO„…mláďa okamžite odneste späť jeho mame.“

Ticho.

Milo sa pomaly pozrel na čudo na svojej hlave.

ČUDOPíp.

MILODobre. Kde je jeho mama?

Lilo otočil mapu.

LILOTu je ďalšia mapa.

Milo zbledol.

MILOSamozrejme, že je.

Na novej mape boli nakreslené hory. Veľmi vysoké hory. Na ich vrchole jaskyňa. A pred jaskyňou… obrovská stopa. Lilo položil svoju nohu vedľa obrázka.

LILOMilo?

MILOÁno?

LILOMyslím, že jeho mama má veľké nohy.

MILOAko veľké?

Lilo ukázal mapu.

Milo si ju prezrel.

MILONie.

LILOMusíme ho odniesť domov.

MILONie.

Čudo chytilo Mila za ucho.

ČUDOPíp?

Milo sa naň pozrel.

Čudo naklonilo hlavu.

ČUDOPíp.

Milo si povzdychol.

MILODobre.

Lilo otvoril ústa.

MILONič nehovor.

Lilo sa usmieval.

MILOAni sa neusmievaj.

Lilo sa usmieval ešte viac.

MILOZajtra.

LILODOBRODRUŽSTVO!

Čudo vyskočilo.

ČUDOPÍÍÍP!

Milo si zakryl tvár rukami.

MILOPrečo som nemohol byť pekár?

Lilo sa otočil.

LILOMilo?

MILOČo?

LILOPekári tiež používajú vajcia.

Milo sa zastavil.

MILOVieš čo?

LILOČo?

MILOAj tak mi vráť hrniec.

Lilo sa chytil za prilbu.

LILOAký hrniec?

MILOLILO!

ČUDOPÍP!

A tak Milo a Lilo zistili dve dôležité veci. Po prvé: Keď je na niečom napísané „neotvárať“, naozaj je lepšie to neotvárať. A po druhé: Keď sa to otvorí samo… môžete mať oveľa väčší problém. Najmä keď má ten problém krídla. Chvost. A mamu, ktorej stopa je väčšia ako stôl. Ale to už je… ďalšie dobrodružstvo.