Milo a Lilo a drak v knižnici

V starej knižnici bola noc. Vonku svietil mesiac. Vtáčiky na polici číslo trinásť spali. Lilo spal. A Milo... sa o to veľmi snažil.

Píp.

MILOMhm.

Píp.

MILONie.

Píp.

Milo otvoril jedno oko.

Na jeho vankúši sedel malý zelený drak.

Pozeral sa naňho.

ČUDOPíp.

MILOChoď spať.

Dráčik naklonil hlavu.

ČUDOPíp?

MILOSpať. Zavrieš oči... a nič nerobíš. Je to výborné.

Milo zavrel oči.

Píp.

Milo otvoril oči.

MILOČo?

Dráčik otvoril papuľu.

ČUDOPÍÍÍÍP!

MILOLILO!

Z druhej strany miestnosti sa spod periny ozvalo:

LILOJa spím!

MILOTvoj drak nespí!

LILONáš drak.

MILOTVOJ drak.

LILOMá radšej teba.

Milo sa pozrel na dráčika.

Dráčik sa usmial.

ČUDOPíp.

MILOToho som sa bál.

Lilo vyliezol z postele. Vlasy mu trčali na všetky strany. Na jednej nohe mal papuču. Na druhej... hrniec. Milo naňho chvíľu pozeral.

MILOPrečo máš môj hrniec na nohe?

Lilo sa pozrel dolu.

LILOAha.

MILOAha?!

LILOTma.

Lilo si hrniec stiahol.

LILOMyslel som, že je to papuča.

MILOAko si si mohol pomýliť hrniec s papučou?

Lilo si ho obzrel.

LILOBol na zemi.

MILOTo nie je vysvetlenie.

LILOMne stačí.

Dráčik zoskočil z postele.

PLOP.

Prebehol cez izbu.

Obehol stôl.

Obehol stoličku.

Obehol Lila.

A potom sa zastavil pred Milom.

ČUDOPíp!

MILOČo chce?

LILOMožno sa chce hrať.

Lilo hodil malú ponožku.

LILOPrines!

Dráčik sa pozrel na ponožku.

Potom na Lila.

Potom na ponožku.

ČUDOPíp.

LILOVidíš? Rozumie.

Dráčik sa otočil...

a ľahol si na ponožku.

MILOVýborne. Máme draka, ktorý vie sedieť na ponožkách.

LILOTo sa môže hodiť.

MILOKedy?

Lilo sa zamyslel.

LILOKeď nám utečie ponožka.

MILOMne ešte nikdy neutiekla ponožka.

LILOPretože nemáme dosť drakov.

Vtom sa dráčik postavil. Otvoril papuľu. A vydal zvláštny zvuk.

ČUDOPííííííííííp...

Lilo sa k nemu naklonil.

LILOČo mu je?

MILONeviem.

ČUDOPÍÍÍÍÍÍÍP!

Lilo vyvalil oči.

LILOMyslím, že je hladný!

Milo sa pozrel na hodiny.

MILOSú dve ráno.

LILODraci nepoznajú hodiny.

MILOJa áno.

LILOTak mu povedz, koľko je.

Milo sa pozrel na Lila.

MILODve.

Lilo sa otočil k drakovi.

LILOSú dve.

ČUDOPíp.

LILONepomohlo.

MILOSom šokovaný.

A tak sa začalo niečo, čo Milo neskôr nazval: „Najhoršie raňajky v dejinách knižnice.“ Lilo položil na stôl jablko.

LILOJablko!

Dráčik ho ovoňal.

ČUDOPíp.

Otočil sa.

LILONie. Dobre. Mrkva!

Dráčik ovoňal mrkvu.

ČUDOPíp.

Otočil sa.

LILOChlieb!

ČUDOPíp.

LILOSyr!

ČUDOPíp.

LILOUhorka!

MILOOdkiaľ máš uhorku?

LILONašiel som ju.

MILOKde?

Lilo chvíľu mlčal.

LILOTo teraz nie je dôležité.

MILOJe veľmi dôležité, kde v knižnici nachádzaš uhorky.

LILODrak, Milo. Sústreď sa.

MILOJa sa sústredím. Na uhorku.

Dráčik nechcel ani uhorku. Lilo si sadol za stôl.

LILOČo jedia draci?

MILONeviem.

LILOMäso?

MILOMožno.

LILOKamene?

MILODúfam, že nie.

LILOStoličky?

Milo sa pozrel na svoju stoličku.

MILOPrečo by jedli stoličky?

LILONeviem. Nikdy som nemal draka.

MILOAni teraz ho nemáš. Ráno ho odnesieme mame.

Lilo zosmutnel.

LILOJa viem.

Dráčik sa naňho pozrel.

Naklonil hlavu.

A potom mu oblízal nos.

MLASK.

Lilo sa rozosmial.

LILOMilo! Dal mi pusu!

MILOVýborne. Možno ťa ochutnáva.

Lilo prestal smiať.

LILOPrečo vždy povieš tú horšiu možnosť?

MILOAby sme boli pripravení.

Lilo pokračoval v hľadaní. Na stôl položil zemiak. Drak nič. Kúsok syra. Nič. Keksík. Dráčik spozornel.

LILOAha!

Milo spozornel tiež.

MILOPočkaj.

Lilo držal keksík pred dráčikom.

MILOOdkiaľ máš ten keksík?

LILOMilo. Teraz riešime draka.

MILOLilo.

LILOJe hladný.

MILOTo je môj keksík.

LILOJe to pre dobrú vec.

MILOJe to môj posledný keksík!

Lilo pozrel na keksík.

Na Mila.

Na draka.

LILOPrepáč.

Milo prikývol.

MILOĎakujem.

Lilo podal keksík drakovi.

MILOLILO!

Dráčik keksík prehltol na jedno zahryznutie.

CHŇAP!

Ticho.

Dráčik sa oblízal.

ČUDOPíp.

LILOChutil mu!

MILOVšimol som si.

Dráčik otvoril papuľu.

ČUDOPíp?

LILOChce ďalší.

MILONemáme ďalší.

Dráčik naklonil hlavu.

ČUDOPíp?

MILONie.

ČUDOPíp.

MILONepozeraj sa tak na mňa.

Dráčik urobil veľké oči.

ČUDOPíííp.

Milo sa zamračil.

MILONie.

Dráčik urobil ešte väčšie oči.

ČUDOPíííííp.

MILOPovedal som nie.

Lilo sa naklonil k Milovi.

LILOMilo.

MILOČo?

LILOOn ťa porazí.

MILONeporazí.

O desať sekúnd neskôr Milo prehľadával skrinku.

MILOMožno tu niekde jeden zostal.

Lilo sa usmial.

LILOPorazil ťa.

MILOBuď ticho.

Lenže ďalší keksík nenašli. Dráčik smutne sklopil hlavu. Potom otvoril papuľu.

ČUDOHaaaa...

Milo sa zamračil.

MILOČo robí?

LILOMožno zíva.

ČUDOHaaaa...

MILOTo nie je zívanie.

Z dráčikovho nosa vyšiel malý obláčik dymu.

LILOMilo?

MILOVidím.

LILODymí sa z neho.

MILOVidím.

LILOMyslíš, že—

MILONie.

LILOAle draci predsa—

MILONie.

Dráčik kýchol.

ČUDOHAPČÍ!

FŇUK!

Z papule mu vyletel maličký plamienok.

Obaja stuhli.

Lilo otvoril ústa.

Milo otvoril ústa.

Dráčik otvoril ústa.

ČUDOPíp.

Milo sa veľmi pomaly rozhliadol.

Naľavo knihy.

Napravo knihy.

Za nimi knihy.

Pred nimi knihy.

Nad nimi knihy.

MILOMáme draka.

LILOÁno!

MILOV knižnici.

Lilo sa rozhliadol.

LILO...aha.

MILOV STAREJ knižnici.

LILOÁno.

MILOPlnej STARÝCH SUCHÝCH KNÍH.

Lilo sa pozrel na dráčika.

Dráčik sa nadýchol.

MILO A LILONIE!

Milo schmatol dráčika. Lilo schmatol džbán s vodou. Dráčik znovu kýchol.

ČUDOHAPČÍ!

FŇUK!

Malý plamienok trafil sviečku.

Sviečka sa zapálila.

Milo zastal.

Lilo zastal.

Pozreli na sviečku.

LILOTo bolo celkom šikovné.

MILONie.

LILONemusíme už používať zápalky.

MILOLilo.

LILOUšetríme.

MILOLILO.

Dráčik sa nadýchol tretíkrát. Tentoraz poriadne.

MILOVODU!

Lilo zdvihol džbán.

LILOMám!

Dráčik kýchol.

ČUDOHAAAAAPČÍ!

Lilo vylial vodu.

ŠĽUP!

Ticho.

Milo bol mokrý.

Lilo bol suchý.

Dráčik bol suchý.

Knihy boli suché.

Milo si zotrel vodu z tváre.

MILOPrečo som mokrý ja?

Lilo sa pozrel na prázdny džbán.

LILOMinul som.

MILOMňa si neminul.

LILOZachránil som ťa.

MILOPRED ČÍM?!

Lilo sa zamyslel.

LILOPred suchom?

MILOLILO!

A tak Milo zaviedol nové pravidlo. Dráčik nesmel byť pri knihách. Ani pri mapách. Ani pri záclonách. Ani pri Milovej posteli. Ani pri ničom, čo mohlo horieť. Lilo chvíľu premýšľal.

LILOTakže kde môže byť?

Milo sa rozhliadol po knižnici.

MILOVonku.

LILOJe noc.

MILOV pivnici.

LILOSú tam knihy.

MILOV kuchyni.

LILOTam je drevo.

MILOV kúpeľni.

Lilo sa usmial.

LILOVaňa!

A tak o chvíľu sedel malý drak vo vani. Bez vody. S dekou. A s jedným starým vankúšom. Lilo mu upravil deku.

LILODobrú noc.

ČUDOPíp.

Lilo sa otočil na odchod.

Dráčik zakňučal.

ČUDOPíííp...

Lilo zastal.

Pozrel na Mila.

LILOJe mu smutno.

MILOZvykne si.

ČUDOPíííííp...

Lilo si sadol vedľa vane.

LILOAsi mu chýba mama.

Milo nič nepovedal.

Dráčik si položil hlavu na okraj vane.

ČUDOPíp.

Milo si povzdychol.

Sadol si na druhú stranu.

MILOLen na chvíľu.

Lilo sa usmial.

LILOJasné.

MILOA ráno vyrážame.

LILOJasné.

MILONájdeme jeho mamu.

LILOJasné.

MILOA vrátime jej ho.

Lilo už neodpovedal.

MILOLilo?

Ticho.

MILOLilo?

Ozvalo sa chrápanie.

Chrrrrrr...

Milo sa pozrel na Lila.

Lilo spal opretý o vaňu.

Potom sa pozrel na dráčika.

Aj ten spal.

Malé krídla mal schované pod dekou.

Milo si povzdychol.

MILOSamozrejme.

Milo vstal. Vzal druhú deku. Prikryl Lila. Potom sa ešte raz pozrel na malého dráčika.

MILOZajtra nájdeme tvoju mamu.

Dráčik zo spánku zamrmlal.

ČUDOPíp.

Milo sa pousmial.

MILOAle najprv sa vyspím.

Dráčik otvoril jedno oko.

ČUDOPíp?

Milo stuhol.

MILONie.

Dráčik zavrel oko.

Milo si vydýchol.

Urobil jeden krok.

HAPČÍ! FŇUK!

Milo sa prudko otočil.

Dráčik spal.

Nad jeho hlavou stúpal tenučký obláčik dymu.

Milo si chytil čelo.

MILOZajtra. Určite zajtra.

A tak Milo a Lilo zistili, že starať sa o niekoho nie je vždy jednoduché. Nestačí vedieť, že je malý. Alebo milý. Alebo že vie povedať „píp“. Treba zistiť, čo potrebuje. Čo mu chutí. Čoho sa bojí. A občas aj to... či náhodou nekýcha oheň. Našťastie ich čakala už len jedna noc. Pretože ráno mali vyraziť k horám. Nájsť dračiu jaskyňu. A hlavne... dračiu mamu.

Z vane sa ozvalo:

ČUDOPíp.

MILOSPI!