Milo a Lilo a dračia mama

Čudo uháňalo tmavou chodbou tak rýchlo, až mu malé labky šmýkali po kameňoch.

Za ním bežal Lilo.

A za Lilom Milo.

Teda...

Milo skôr veľmi nespokojne klusal.

MILOČudo! Stoj!

ČUDOPíp!

MILOTo neznamená stoj!

ČUDOPíp! Píp!

MILOA toto už vôbec nie! Zrazu sa celá jaskyňa zatriasla. Grrrrrrrrrrr... Milo zastal. Lilo zastal. Čudo zastalo. Zo stropu spadol kamienok. Ťukol Mila presne do hlavy.

MILOAu. Chvíľu bolo ticho.

LILOMilo?

MILONie.

LILOAle ja som sa chcel iba—

MILONie.

LILOČo ak je to naozaj jeho mama? Milo sa pozrel na Čudo. Malý dráčik stál uprostred chodby a uprene hľadel do tmy. Tentoraz nepípal. Iba čakal. Milo si povzdychol.

MILODobre. Ideme. Lilo sa usmial.

MILOAle ak nás niečo zožerie, budem veľmi nahnevaný.

LILOKeď nás niečo zožerie, už ti to bude jedno. Milo sa zamračil.

MILOĎakujem, Lilo. Veľmi si ma upokojil. Pokračovali ďalej. Chodba začala stúpať. Vyššie. Ešte vyššie. Až sa pred nimi objavilo slabé svetlo. Vyšli do obrovskej skalnej siene. Vysoko nad nimi bola diera v strope a cez ňu prenikal mesačný svit.

LILOWau... Milo zdvihol lampáš.

MILOČudo? Dráčik stál úplne nehybne. Pred nimi totiž niečo ležalo. Niečo... obrovské. Najprv Milo videl iba dlhý zelený chvost. Potom obrovskú labu. Potom krídlo. A potom hlavu. Veľkú asi ako polovica ich knižnice. Drak spal. Pri každom nádychu sa mu nadvihol chrbát. Fúúúúúú... Pri výdychu sa z nozdier vyvalil obláčik dymu. Pfffffff... Lilo sa naklonil k Milovi.

LILOJe veľká.

MILOĎakujem. Nevšimol som si.

LILOMyslíš, že je to ona?

MILOMá šupiny ako Čudo. Býva v jeho hniezde. A je to drak. Milo sa zamyslel.

MILOTakže pokojne to môže byť aj jeho teta. Čudo spravilo jeden malý krok dopredu.

ČUDOPíp? Veľký drak otvoril oko. Milo stuhol. Lilo stuhol. Čudo nie.

ČUDOPíp! Obrovské oko sa uprene zahľadelo na malé zelené stvorenie. Drak pomaly zdvihol hlavu. Grrrrrrrr...

MILOLilo...

LILOÁno?

MILONehýb sa.

LILONehýbem sa.

MILOTrasieš sa.

LILOTo sa nehýbem ja. To sa hýbu moje kolená. Drak sa postavil. Bol ešte väčší, než si mysleli. Roztiahol krídla. Zdvihol hlavu. Otvoril papuľu plnú obrovských zubov. Milo zavrel oči.

MILOVýborne. Takto teda skončím. Zjedený v jaskyni, pretože som nasledoval pípajúcu jaštericu. Čudo sa rozbehlo. Priamo k drakovi.

MILO A LILOČUDO! Malý dráčik vyskočil. Veľký drak sklonil hlavu. A... SLIZ! Obrovský jazyk prešiel Čudovi od chvosta až po hlavu. Čudo zostalo celé mokré.

ČUDOPíp. Drak ho olízal znova. SLIZ!

ČUDOPíp! A znova. SLIZ!

ČUDOPÍÍÍP! Čudo sa pokúšalo utiecť, ale obrovský jazyk ho vždy dostihol. Lilo vyvalil oči.

LILOOna ho umýva. Milo pomaly otvoril oči.

MILOTakže je to naozaj jeho mama. Čudo sa konečne vyšmyklo spod jazyka a schovalo sa za kameň. Vyzeralo veľmi urazene. Dračia mama strčila hlavu za ním. Čudo obišlo kameň z druhej strany. Mama tiež. Čudo zase na druhú. Mama za ním.

ČUDOPíp!

DRAČIA MAMAGrrrr.

ČUDOPíp!

DRAČIA MAMAGrrrr.

LILOMyslím, že sa hádajú.

MILOVyzerá to tak. Čudo niečo rýchlo zapípalo. Mama zavrčala. Čudo zapípalo ešte dlhšie. Mama zavrčala ešte dlhšie. Lilo sa pozrel na Mila.

LILOČo hovoria?

MILOAko to mám vedieť?

LILOTy sa stále tváriš, že vieš všetko.

MILOTo si si ma s niekým pomýlil. Napokon dračia mama chytila Čudo jemne zubami za kožu na chrbte. Zdvihla ho do vzduchu.

ČUDOPíp! Píp! Píp! Malé labky bezmocne kopali. Mama ho odniesla k hniezdu a položila doprostred. Čudo okamžite vyskočilo. Mama ho položila späť. Čudo vyskočilo. Mama ho položila späť. Čudo vyskočilo. Mama ho položila späť. Lilo sa usmial.

LILOMyslím, že chce, aby išiel spať.

MILOKonečne niekto rozumný. Čudo sa však posadilo a ukázalo labkou na Mila a Lila. Dračia mama sa na nich prvýkrát poriadne pozrela. Milo prestal dýchať.

MILOPrečo na nás ukázal? Mama sa k nim pomaly priblížila.

MILOLilo?

LILOÁno?

MILOAk máš nejaký dobrý nápad, teraz je vhodná chvíľa. Lilo zdvihol ruku.

LILODobrý deň. Drak zavrčal.

LILOJa som Lilo. Drak zavrčal hlasnejšie. Lilo ukázal na Mila.

LILOA toto je Milo.

MILOPrečo ma predstavuješ?! Dračia mama sklonila hlavu až k nim. Oňuchala Lila. FŇUK. Lilo sa zapotácal. Potom Mila. FŇUUUK. Milovi vietor z nozdier odfúkol vlasy dozadu. Drak prižmúril oči. Milo preglgol.

MILOMy sme vám ho nechceli ukradnúť. Drak zavrčal.

MILONašli sme ho. Ďalšie zavrčanie.

MILOTeda... on našiel nás. Čudo radostne zapípalo. Dračia mama sa pozrela naňho. Potom späť na Mila. A zrazu Mila... olízala. SLIZ! Milo zostal stáť s vlasmi prilepenými na tvári. Ticho. Lilo sa zahryzol do pery. Milo sa naňho pozrel.

MILOAni slovo. Lilo vydržal asi dve sekundy. Potom vybuchol do smiechu.

MILOANI SLOVO!

ČUDOPíp-píp-píp-píp! Dokonca aj dračia mama vydala zvláštny dunivý zvuk. Grrr-hrrr-hrrr. Milo si utrel tvár rukávom.

MILOVýborne. Sme tu päť minút a už som dračí obrúsok. Čudo pribehlo k mame. Pritúlilo sa k jej obrovskej labe. A vtedy sa niečo zmenilo. Bolo ticho. Dračia mama sklonila hlavu a jemne sa dotkla ňufákom Čuda. Malý dráčik zavrel oči. Lilo sa usmial.

LILONašiel ju. Milo prikývol.

MILOHej. Čudo sa schúlilo medzi mamine laby. Prvýkrát odkedy ho našli pôsobilo úplne pokojne. Akoby presne sem patrilo. Lilo sa pozrel na Mila.

LILOTak asi pôjdeme. Milo chvíľu mlčal.

MILOAsi. Otočili sa smerom k chodbe. Spravili pár krokov. Za nimi sa ozvalo:

ČUDOPíp? Obaja zastali. Čudo stálo medzi maminými obrovskými labami. Lilo mu zamával.

LILOMaj sa, Čudo.

ČUDOPíp. Milo si odkašľal.

MILOA už sa nestrácaj. Čudo naklonilo hlavu.

MILOMyslím to vážne. Nabudúce ťa nehľadám. Čudo sa zrazu rozbehlo.

MILOČo— Dráčik vyskočil Milovi rovno do náručia. Milo ho automaticky chytil. Čudo sa k nemu pritúlilo. Milo zostal chvíľu nehybne stáť. Lilo sa usmial.

LILOMilo...

MILOAni slovo. Milo Čudo jemne pohladil po hlave.

MILOChoď k mame. Čudo sa naňho pozrelo.

ČUDOPíp. A oblizlo mu celý nos. SLIZ! Milo zavrel oči.

MILOSamozrejme. Lilo sa rozosmial. Čudo zoskočilo a odbehlo naspäť k mame. Dračia mama ho jemne prikryla veľkým krídlom. Spod neho vykúkala iba malá zelená hlava. Milo s Lilom sa pobrali preč. Po niekoľkých krokoch sa Milo ešte raz obzrel. Čudo naňho stále pozeralo.

ČUDOPíp! Milo mu nenápadne zamával. Lilo si to všimol.

LILOBude ti chýbať. Milo okamžite spustil ruku.

MILONebude.

LILOBude.

MILONebude.

LILOTrošku.

MILOLilo.

LILOÁno?

MILOMapa. Lilo vytiahol mapu. Otočil ju. Potom ju otočil ešte raz. A ešte raz. Milo ho chvíľu pozoroval.

MILOTy nevieš, kde sme.

LILOViem.

MILOKde? Lilo sa rozhliadol po obrovskej hore, lese a nekonečnej tme.

LILOPri drakovi. Milo si zakryl tvár rukami. Za nimi sa z jaskyne ozvalo:

ČUDOPíp! A hneď nato mohutné:

DRAČIA MAMAGRRRRRRR! Milo sa otočil k hore.

MILOÁno, áno! Aj nám bolo potešením! Lilo znovu skontroloval mapu.

LILOMyslím, že tadiaľto.

MILOMyslíš?

LILOÁno.

MILOAko veľmi? Lilo chvíľu premýšľal.

LILOTak... na štyridsať percent. Milo si povzdychol.

MILOVýborne. A Milo s Lilom sa vydali do tmy. Nesprávnym smerom.